Banská Bystrica
Banská Bystrica je mesto na strednom Slovensku, krajské mesto Banskobystrického kraja a okresné mesto Banskobystrického okresu.
Government administration · Slovakia · 0 followers
Overview
Banská Bystrica je mesto na strednom Slovensku, krajské mesto Banskobystrického kraja a okresné mesto Banskobystrického okresu. Počtom obyvateľov 73 054 k 31. decembru 2025 je šieste najväčšie mesto na Slovensku.
Interested in working with us in the future?
Follow to see new jobs and posts in your feed.
No news yet.
About
Banská Bystrica je mesto na strednom Slovensku, krajské mesto Banskobystrického kraja a okresné mesto Banskobystrického okresu. Počtom obyvateľov 73 054 k 31. decembru 2025 je šieste najväčšie mesto na Slovensku.
Kaynak: Wikipedia · CC BY-SA 4.0
Polohopis
Mesto leží na sútoku riek Hron a Bystrica, v severnej časti Zvolenskej kotliny. Obklopujú ju Starohorské vrchy, Kremnické vrchy a Poľana. Najnižším položeným miestom v rámci Banskej Bystrice je južná mestská štvrť Iliaš v blízkosti rieky Hron (okolo 330 m n. m.).
Severojužným smerom vedie cez mesto významná európska cesta 77 z Ružomberka na Zvolen. Mestom prechádza rýchlostná cesta R1, smerujúca od Trnavy cez Nitru a Zvolen na východný okraj mesta, odkiaľ by mala v budúcnosti pokračovať do Ružomberka. V meste sa stretávajú hlavné cesty od severu (I/59), západu (I/14), juhu (I/69) i východu (I/66). Zo Zvolena na Vrútky vedie mestom železničná trať 170, na ktorú tu nadväzuje trať na Horehronie.
Názov
Príklady názvov doložených z historických textov sú:
1773 Neozolium, Besztercz-Bánya, Neüsoll, Banská Bystrica
1786 Neusohl, Novisolium, Besztercze-Bánya, Banská Bystrica
1808 Neosolium, Beszterczebánya, Neusohl, Banská Bystrica
Latinský názov znie Neosolium, ďalšie názvy mesta: maď. Besztercebánya, nem. Neusohl, poľ. Bańska Bystrzyca
Dejiny

Pravek
Najstaršie osídlenie regiónu sa viaže na nerastné bohatstvo, pričom v okolí Banskej Bystrice to bola najmä meď. Preto už v období eneolitu (2900 – 1900 pred Kr.) prenikali skupiny prospektorov do okolia Španej a Sásovskej doliny, čo potvrdzujú nálezy keramiky. Rozvoj metalurgie a dopyt po medi vyžadoval budovanie zázemia, vrátane sídiel aj v horských oblastiach. Hladená i štiepaná industria z tohto obdobia sa zachovala na terasách Hrona a Slatiny v okolí Zvolena, odkiaľ zrejme prenikali skupiny hľadačov kovov do neďalekých hôr. V Kremničke a na Veľkom hrádku v Malachovskej doline boli identifikované nálezy hladenej a brúsenej kamennej industrie. Najstaršie medené nástroje ľudí Badenskej kultúry pochádzajú z Dolnej Mičinej, nálezy keramiky zo Španej Doliny dokazujú prítomnosť ľudí ludanickej skupiny (cca 4000 pred Kr.). Na úpätí Suchého vrchu bol objavený objekt s kultúrnou vrstvou, obsahujúcou keramiku a štiepané nástroje z obdobia Epilengyelu (záver 5. tisícročia pred Kr.).
V lokalite Na Pieskoch v Španej Doline sa našli početné stopy po spracovaní medi (mlaty) od staršej doby bronzovej, kedy bolo územie stredného Slovenska surovinovou základňou pre veľkú časť dnešného Slovenska. Nálezy sídlisk v okolí Zvolena napovedajú, že práve táto križovatka obchodných ciest bola významným obchodným centrom tej doby. Dokazujú to 4 hromadné nálezy bronzov, vrátane hotových výrobkov. Lokalitu Banskej Bystrice v mladšej a neskorej dobe bronzovej (1250 – 700 pred Kr.) obýval ľud lužickej kultúry, ktorý sa okrem spracovania rúd zaoberal aj poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Vznikali výšinné hradiská, kde sa sústreďoval všetok život komunít. V okolí mesta sú známe sídliská v Horných Pršanoch, Nemciach, Selciach, Moštenici. Blízkymi priesmykmi viedli obchodné cesty na sever, údolím Hrona, Neresnice a Slatiny na západ, juh a východ. Z mladšieho obdobia pochádzajú žiarové hroby ľudí lužickej kultúry v Sásovej a Moštenici, osídlenie bolo keramickým a bronzovým materiálom doložené aj v Netopierej jaskyni v Nemciach.
Členenie mesta a mestská samospráva

Časti mesta
Katastrálnych území je 9: Banská Bystrica, Kostiviarska, Kremnička, Podlavice, Radvaň, Sásová, Senica, Šalková a Uľanka.
Hlavní predstavitelia
Obyvatelia mesta volili každoročne svojho richtára. Richtár bol hlavou mestskej vrchnosti, spravoval verejný aj súkromný život v meste, mal povinnosť vykonať výročné zúčtovanie mesta. Dnes sa primátor mestá volí každé štyri roky v komunálnych voľbách. Súčasným primátorom je od novembra 2014 Ján Nosko. Zástupcami primátora sú Jakub Gajdošík a Martin Turčan.. Prednostom Mestského úradu je Mgr. Miroslav Rybár.
Mestské zastupiteľstvo
Mestské zastupiteľstvo Banskej Bystrice má 31 poslancov. Zloženie mestského zastupiteľstva po voľbách v roku 2018 je nasledovné: Banskobystrická alternatíva (8 poslancov), Klub nezávislých poslancov (8), koalícia SMER - SD a SNS (8), Banskobystrická pravica (3), Srdcom Bystričania (3) a jedna nezaradená poslankyňa. Poslanci sú rozdelení do siedmich volebných obvodov: č. 1 (Centrum), č. 2 (Podlavice, Skubín, Uľanka, Jakub, Kostiviarska, Karlovo), č. 3 (Senica, Šalková, Majer, Uhlisko), 4 (Iliaš, Rakytovce, Kremnička, Kráľová, Podháj), č. 5 (Radvaň), č. 6 (Fončorda), č. 7 (Sásová, Rudlová). Rozdelenie na sedem obvodov platí od roku 2018. Mestské zastupiteľstvo sa stretáva približne raz za mesiac.
Kultúra

Sakrálne pamiatky
Kostol Nanebovzatia Panny Márie, farský kostol je jednoloďová pozdnegotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou, ktorá bola založená v 13. storočí ešte ako románska. Z tohto obdobia sa zachovala spodná časť veže so zduženými románskymi oknami. Kostol prešiel gotickou prestavbou v 14. a 15. storočí. Z obdobia po roku 1470 pochádzajú južné kaplnky sv. Ondreja a Tela Kristovho a severná kaplnka sv. Barbory. Napriek viacerým ničivým požiarom sa v interiéri zachovalo množstvo gotických detilov. Z dielne Majstra Pavla z Levoče pochádza oltár sv. Barbory v kaplnke zasvätenej tejto svätici z roku 1509. K ďalším hodnotným prvkom patrí gotická bronzová krstiteľnica z roku 1475, dielo majstra Jodoka či socha Kristus na Olivovej hore. Kostol bol barokozovaný okolo roku 1761, kedy kostol zachvátil ničivý požiar. Vznikla tak baroková výmaľba klenieb od Antona Schmidta a hlavný oltár s obrazmi Nanebovzatie Panny Márie a Svätej trojice od J. L. Krackera z roku 1774.
Kostol sv. Kríža, slovenský kostol je jednoloďová neskorogotická stavba na nepravidelnom pôdoryse bez veže z druhej polovice 15. storočia. Kostol je súčasťou opevnenia bystrického hradu, priamo prepojený s Pisárskou baštou. Oba objekty vznikli súčasne. Okolo roku 1492 je pôvodná kaplnka rozšírená k objektu Matejovho domu, s ktorým je prepojená emporou. Kostol prešiel úpravami okolo roku 1561, kedy došlo k zvýšeniu lode do dnešnej podoby. Počas reformácie bol kostol evanjelický, po odobratí kostola prevzali stavbu Jezuiti, ktorí ju barokovo upravili.
Evanjelický kostol, jednoloďová empírová stavba na pôdoryse gréckeho kríža, bez veže, z rokov 1803 – 1807. Interiér je riešený ako centrálny eliptický priestor s dvoma úrovňami empora. Na oltári sa nachádza obraz žehnajúceho Krista. Hlavnej fasáde dominuje rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Na osy rizalitu je umiestnený portikus nesený dvoma toskánskymi stĺpmi. Nad ním sa nachádza termálne okno. Fasády kostola sú členené lizénovými pásmi.
Turizmus
V roku 2016 mesto zaznamenalo 24% rast v počte návštevníkov, počet prenocovaní sa zvýšil o 27% oproti predchádzajúcemu roku. Tržby ubytovacích zariadení sa zvýšili o 37% a zvýšila sa aj ich kapacita. Mesto z daní na ubytovanie získalo približne 26 000 eur. K 30. júnu 2015 bolo v banskobystrickom okrese 124 ubytovacích zariadení, ktoré využilo 39 552 návštevníkov.
Obyvateľstvo

Počet obyvateľov krajského mesta má posledné desaťročie klesajúcu tendenciu. V roku 2002 v meste žilo 82 299 obyvateľov, ku koncu roku 2012 to bolo len 78 068. Aj keď sa v roku 2012 narodilo viac detí ako v predošlý rok, klesajúci trend pokračoval odsťahovaním sa 1 222 v porovnaní s prírastkom 876 obyvateľov. V roku 2014 bolo mesto na 5. mieste v počte prisťahovaných ľudí (prihlásenie bydliska), zároveň však obsadilo piatu priečku v rebríčku miest odkiaľ sa ľudia najviac sťahujú. Celkový prírastok bol negatívny, trend sa vyskytuje aj v ďalších väčších mestách.
Doprava
Verejná cestná doprava
Mestská doprava v Banskej Bystrici je osobitná dvoma dopravcami. Dopravný podnik mesta Banská Bystrica poskytuje trolejbusovú dopravu (linky 1 – 8), SAD Zvolen zabezpečuje autobusové linky MHD (20 – 100). V rámci obvodu MHD je možné použiť aj prímestské linky za MHD ceny a doklady.
V júli 2020 mesto oznámilo vyhlásenie verejného obstarávania na prevádzku mestskej hromadnej dopravy. Súťaž má dve časti: autobusovú a trolejbusovú dopravu a mesto chce vysúťažiť dvoch partnerov, ktorí by od 1. januára 2021 prevádzkovali MHD na 10 rokov. Medzi požiadavky mesta na dopracov patrí ekológia a moderné technológie.
Autobusová stanica, kde zastavujú diaľkové, prímestské aj mestské linky sa sa nachádza neďaleko železničnej stanice. Pôvodná stanica, v súčasnosti už nahradená novou, bola v prerušenej výstavbe od roku 1983, v roku 1990 bola prerušená stavba časti so zázemím. Napriek svojmu veku a stavu slúžila táto stanica až do roku 2015, kedy, po viacerých predchádzajúcich neúspešných pokusoch o nápravu situácie, sa nový investor pustil do búracích prác a cestujúca verejnosť bola dočasne premiestnená na dočasnú stanicu na parkovisku na Mičinskej ceste. V januári 2015 nový primátor mesta Ján Nosko vyhlásil, že na Vianoce 2016 bude stáť nová dvojposchodová budova, čo sa však nakoniec neukázalo ako pravdivé vyhlásenie. Podľa informácií z júla 2017 mala stanica byť sprevádzkovaná začiatkom septembra 2017, čo sa, napriek pochybám, stalo - síce o dva týždne neskôr, ale konečne predsa - skutočnosťou.
Železničná doprava
Banská Bystrica sa nachádza na križovatke trate Zvolen – Vrútky, ktorá je v úseku Zvolen – Banská Bystrica elektrifikovaná a trate Banská Bystrica – Červená Skala, ktorá elektrifikovaná nie je. Obe trate sú jednokoľajné. Železničná stanica Banská Bystrica sa nachádza v blízkosti autobusovej stanice. Železničná zastávka Banská Bystrica-mesto sa nachádza bližšie k centru mesta. Na území mesta sa nachádzajú tiež stanice Kostiviarska, Radvaň, Šalková a Uľanka.
Školstvo

Vysoké školy
V Banskej Bystrici majú sídlo dve verejné vysoké školy, dve súkromné vysoké školy a fakulta štátnej vysokej školy:
Fakulta zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity
Stredné školy
Na území mesta pôsobia nasledovné stredné školy:
Cirkevné gymnáziá
Evanjelické gymnázium v Banskej Bystrici
Stredné školy
Spojená škola (Stredná odborná škola automobilová, podnikania, elektrotechnická)
Spojená škola (Kremnička) (Stredná odborná škola stavebná, SPŠ stavebná)
Stredná priemyselná škola Jozefa Murgaša
Stredná odborná škola informačných technológií, Tajovského 30
Stredná odborná škola hotelových služieb a obchodu
Učilištia
Odborné učilište internátne Viliama Gaňu
Základné školy
Na území mesta pôsobia nasledovné základné školy:
Základné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Banská Bystrica
Základná škola Jozefa Gregora Tajovského, Gaštanová 12
Základná umelecká škola J. Cikkera, Štefánikovo nábrežie 6
Súkromná umelecká základná škola Róberta Tatára, Okružná 2
Súkromná umelecká škola, Námestie Slobody 3
Základná škola s materskou školou Štefana Moysesa, Nám. Štefana Moysesa 23 (rímskokatolícka cirkev)
Základná škola Narnia, Okružná 2 (Cirkev bratská)
Základné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti Obvodného úradu Banská Bystrica (Špeciálne základné školy)
Základná škola pri Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou, Nám. L. Svobodu 4
Materské školy
V Banskej Bystrici v roku 2013 bolo 27 materských škôl, ktorých zriaďovateľom bolo mesto Banská Bystrica. Dve zariadenia (Špeciálna materská škola, Detské integračné centrum) boli v zriaďovateľskej pôsobnosti Obvodného úradu Banská Bystrica a takisto tu pôsobili tri súkromné materské školy.
Šport
V dňoch 24. - 30. 7. 2022 sa v Banskej Bystrici konal Letný európsky olympijský festival mládeže 2022.
Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica
športový klub kickboxu v Banskej Bystrici
Osobnosti mesta
Ostatné osobnosti
Osobnosti pôsobiace v meste, o ktorých nie sú dostupné informácie potvrdzujúce, že boli zároveň banskobystrickými rodákmi, resp. rodáčkami.
J. Kameník – staviteľ, ktorý podľa mestskej knihy účtov z roku 1546 pracoval pri prestavbe radnice na zaklenutí miestnosti
Ján Maixner (iné zápisy: Meyxner, Meixner; žil v 16. storočí) – baník mediarskeho podniku Turzovsko-fuggerovskej spoločnosti v Banskej Bystrici, jeden z vodcov baníckeho povstania (1525 – 1526)
Štefan Joachim (žil na prelome 16. a 17. storočia) – pedagóg, ako rektor miestneho evanjelického gymnázia v rokoch 1618 – 1619
Hans Mihey (iný zápis: Mihay) – zlatník, v Banskej Bystrici dokázateľne pôsobiaci v rokoch 1641 – 1658
Zacharias Allert (iný zápis: Albert Allerdt; žil v 17. až 18. storočí) – zlatník v meste, spomínaný v rokoch 1693 – 1701
Michael Ramszler (iné zápisy: Ramsler, Rambszler; žil v 18. storočí) – zlatník, ktorý sa vyučil u otca v Banskej Bystrici a za majstra bol prijatý 1. marca 1734 (spomínaný 1734 – 1753)
František Folgern (iný zápis: Franciscus) – v rokoch 1829 – 1849 cantor canonicus v kapitulskom kostole v Banskej Bystrici; zaviedol gregoriánsky spev.
Helena Harhajová, prvá profesionálna knihovníčka v Lekárskej knižnici pri Nemocnici s poliklinikou Krajského ústavu národného zdravia v Banskej Bystrici.
Ing. Juraj Kelemen (žil v 19. – 20. storočí) – lyžiar a športový funkcionár, ktorý bol priekopníkom lyžovania a organizátorom športových podujatí v Banskej Bystrici, taktiež predseda SKI-klubu v Banskej Bystrici od roku 1929
Literatúra
DONOVALOVÁ, Katarína (ed.). Pamätníky a pamätné tabule Banská Bystrica. 1. vyd. Banská Bystrica : Verejná knižnica Mikuláša Kováča, 2009. 150 s. ISBN 978-80-88783-47-3.
GRAUS, Igor. Banská Bystrica v 16. storočí. 1. vyd. Banská Bystrica : ENTERPRISE, 2015. 226 s. ISBN 978-80-85342-36-9.
HUSOVSKÁ, Ľudmila a kol. Slovensko : prechádzky storočiami miest a mestečiek. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1994. 288 s. ISBN 80-07-00531-5.
KOVÁČ, Ján – SCHOLTZ, Pavol (eds.): Banská Bystrica : Sborník prác k 700. výročiu založenia mesta. Martin : Osveta, 1955. 223 s. (Zborník obsahuje 23 štúdií o dejinách mesta.)
KLIMOVÁ, Anna; NÉMETHOVÁ, Mária (eds.). Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna vedecká knižnica, 2002. 289 s. ISBN 80-85169-62-2.
Pozri aj
Zoznam ulíc a námestí v Banskej Bystrici
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Banská Bystrica
Externé odkazy

Informačné centrum Banská Bystrica Archivované 2020-09-21 na Wayback Machine
Elektronická verejná správa mesta Banská Bystrica
Kataster nehnuteľností - ZBGIS Archivované 2017-06-24 na Wayback Machine
Kaynak: Wikipedia – Banská Bystrica · CC BY-SA 4.0
Etymology
The Slovak name Banská Bystrica includes two roots: the adjective Banská from Slovak baňa – "mine", and the name of the local river Bystrica (from Slavic bystrica – "swift stream"). The name of the town in Hungarian: "Besztercebánya" also comes from the Beszterce stream (from the Slavic name of the stream, Bystrica), and the suffix bánya is connected to the mines of the town. The river lent its name to the town as early as 1255 when the Latin name Villa Nova Bystrice (meaning "New Town of Bystrica") was recorded in the document in which King Béla IV of Hungary granted the town royal privileges.
Several variations of Bystrica (Byztherze, Bystrice, Bystrzice, etc.) were then regularly used without the adjective identifying it as a mining town until the late 16th century. Although the first written record of the name Byzterchebana dates from 1263, it was rarely used afterwards. The Old German name Neusohl ("New Zvolen") (first recorded in 1300) and later its Latin version (Neosolium) reflected the fact that some early settlers came from the nearby town of Zvolen (at the time known in German as Altsohl, literally "Old Zvolen"). The two names have been used in parallel and even together (as in Novizolii Bistriciensis) throughout the history of the town. In the late 16th century, the use of the mining adjective became more frequent (as in Bystrzicze na baniech or Bystricze Banska, both from 1530). This evolution resulted in the current form of the name, first recorded in 1773 as Banska Bystrica. In the Austrian Empire, the German name Neusohl was used until the compromise of 1867, when the Hungarian name Besztercebánya became the official one. The parallel use of Slovak or German names in the written record did not, however, cease in this period. Banská Bystrica became the official name of the town in 1920.
History

The earliest history of Banská Bystrica was connected to the extraction of its abundant deposits of copper (and to a lesser extent of silver, gold, and iron). The tools used by prehistoric miners at the locality called Špania Dolina have been dated to 2000–1700 BC. People of the Lusatian culture built their settlements at Špania Dolina, Horné Pršany, Malachov, and Sásová. Ancient hill fort locations are still reflected in the local toponym Hrádok, meaning "a small fort (later: castle)". The territory was inhabited by the Celtic tribe of the Cotini (Púchov culture) in the 3rd century BC. The Germanic tribe of the Quadi took over the place during the Roman Era, leaving for instance a hoard of silver artifacts in Netopierska jaskyňa (Bat Cave).
The present city was built upon a former Slavic settlement. After the Hungarian conquest of the Carpathian Basin it was incorporated into Zólyom county of the Kingdom of Hungary. The first known stone church was built by Saxon immigrants in the then still independent settlement of Sásová in the first half of the 13th century, when the area belonged to the king. According to Slovak archaeologists, Banská Bystrica started as a permanent settlement in the 9th century. Other sources claim that due to the attack of Mongols, in 1243–44, the town ceased to exist. In 1255, King Béla IV granted Banská Bystrica extensive municipal privileges to attract more skilled settlers. Descendants of the German immigrants to this and other counties later became known as the Carpathian Germans. The city flourished as a regional mining center. It built the Late Romanesque Church of the Virgin Mary in the second half of the 13th century. During the same period, Banská Bystrica obtained its own coat of arms inspired by the coat of arms of the ruling dynasty of the Árpáds, also used as the historical flag of the Kingdom of Hungary. The local craftsmen were organized in fifty guilds, with the butchers' guild being the oldest.
Geography
Banská Bystrica lies at an altitude of 368 metres (1,207 ft) above sea level and covers an area of 103.36 square kilometres (39.9 sq mi). It is about halfway between Slovakia's two largest cities, 208 kilometres (129 mi) north-east from Slovakia's capital Bratislava and 217 kilometres (135 mi) west of Košice. A chain of discrete suburbs and villages connects it with Zvolen, another major town 20 kilometres (12 mi) to the south.
Banská Bystrica is situated in the Hron River valley (Slovak: Pohronie). The Hron River curves through the city from the east to the south. The city nests among three mountain chains: the Low Tatras to the north-east, the Veľká Fatra to the north-west, and the Kremnica Mountains to the west. All three are protected areas because of their environmental value. Banská Bystrica hosts the headquarters of the Low Tatra National Park. Despite the proximity of these mountain ranges, the local landscape is dominated by the much lower Urpín Mountain, 510 metres (1,673 ft), which is a popular place of recreation.
Banská Bystrica lies in the north temperate zone and has a continental climate with four distinct seasons. It is characterized by a significant variation between hot summers and cold, snowy winters.
Population

It has a population of 73,054 people (31 December 2025).
Ethnicity
In year 2021 was 76,018 people by ethnicity 70,320 as Slovak, 4544 as Not found out, 1003 as Czech, 398 as Hungarian, 341 as Romani, 339 as Other, 189 as Russian, 124 as Rusyn, 110 as German, 109 as Ukrainian, 67 as Polish, 39 as Vietnamese, 37 as Croatian, 36 as Italian, 36 as Moravian, 33 as Jewish, 30 as Serbian, 24 as Chinese, 24 as Romanian, 21 as Greek, 21 as English, 19 as French, 19 as Bulgarian, 16 as Turkish, 14 as Austrian, 13 as Albanian, 11 as Irish, 6 as Canadian, 4 as Iranian, 3 as Silesian and 1 as Korean.
Note on population: The difference values of population numbers in the table "Population statistic" and in the sections "Ethnicity" & "Religion" is caused by the use of various statistical methods.
Before World War II, the population of the city also included significant German, Hungarian, and Jewish minorities and many people were trilingual, mastering the Slovak, German, and Hungarian languages. The Jews resided for a long time in Radvaň because they used to be prohibited from entering the city. The synagogue in Banská Bystrica was built in 1867 and demolished in 1983.
Religion
In year 2021 was 76,018 people by religion 32,391 from None, 27,608 from Roman Catholic Church, 7251 from Evangelical Church, 5046 from Not found out, 1020 from Greek Catholic Church, 359 from Other and not ascertained christian church, 343 from Ad hoc movements, 314 from Other, 245 from Eastern Orthodox Church, 193 from Christian Congregations in Slovakia, 192 from Seventh-day Adventist Church, 176 from Baptists Church, 148 from Buddhism, 147 from Jehovah's Witnesses, 115 from Church of the Brethren, 86 from Apostolic Church, 81 from Paganism and natural spirituality, 72 from Calvinist Church, 62 from Islam, 57 from United Methodist Church, 38 from Jewish community, 22 from Hinduism, 18 from Bahá'i Community, 15 from Old Catholic Church, 12 from Czechoslovak Hussite Church, 4 from Church of Jesus Christ of Latter-day Saints and 3 from New Apostolic Church.
Economy
While Banská Bystrica's prosperity used to be derived from copper mining in the distant past, the most important sectors of the local economy are now tourism, timber, and the mechanical industry. Two of the largest employers in Slovakia, Slovenská pošta (the public postal service, ranked as the 3rd largest employer) and Lesy SR (the national forest service, ranked as 13th). have their headquarters in Banská Bystrica. In the period 2007–2013, the city intended to work with Zvolen and other municipalities in the vicinity to jointly develop one of Slovakia's major metropolitan areas. The municipal strategy of economic development envisages Banská Bystrica as a regional center of tourism, services, administration, and entrepreneurship. The proclaimed three pillars of the future development are the natural and cultural heritage, information technologies, and infrastructure.
GDP per capita in 2001 was €3,643, which was below Slovakia's average (€4,400). GDP per capita for the Banská Bystrica Region (Banskobystrický kraj) in 2004 was PPS €10,148.70 (current euros), which was below Slovakia's average of PPS €12,196.20. More recent data disaggregated to the level of districts or municipalities are not available, but all of Slovakia's regional seats have per-capita GDPs above their regional averages. The unemployment rate in Banská Bystrica was 6.2% in December 2006, below the country's average of 9.4% at that time. The unemployment rate in the whole country has been decreasing since then, reaching 7.8% in November 2007.
The city has a balanced budget of more than one billion Slovak korunas (almost €33 million, as of 2007), with a small deficit of 37 million korunas. More than one-fifth of the budget was used for investment. The highest revenue comes from the income tax of persons (437 million korunas in 2006).
Places of interest

Most of the historical monuments are concentrated near its central, picturesque SNP Square (Slovak: Námestie SNP). The square is named after the Slovak National Uprising. It is dominated by a clock tower built in 1552. Although less known than its famous counterpart in Pisa, it is a leaning tower with the top 40 centimetres (16 inches) off the perpendicular. A plague column (Slovak: Morový stĺp) was erected in the square in the 18th century in gratitude to the Virgin Mary for ending a deadly plague. The column was temporarily removed before a visit of the Soviet leader Nikita Khrushchev in 1964 because a religious symbol was considered too embarrassing a background for the Communist leader's speech. The St. Francis Xavier Cathedral (Slovak: Kapitulský kostol, "Chapter Church") is a copy of the Jesuit Church of the Gesu in Rome and is since 1776 the seat of the Roman Catholic Diocese of Banská Bystrica. Other major monuments on the square include an Art Nouveau fountain from the beginning of the 20th century and a black obelisk raised to honor the Soviet soldiers killed during the liberation of the city in 1945.
Most buildings enclosing the square and in the nearby streets are well-preserved Gothic, Renaissance, and Baroque noblemen's mansions and wealthy burghers' residences. The most interesting among them are the Benicky House and the Thurzo House, the latter hosting a museum with a regional archaeological collection and Gothic frescos. Most of the buildings in the center have been transformed into luxury stores, restaurants, and cafes. SNP Square itself was completely reconstructed in 1994.
The museum located at the Memorial of the Slovak National Uprising contains a large military collection, including an open-air exhibition of World War II tanks, artillery, aircraft, and armored trains.
Culture
There are four theaters in Banská Bystrica. The State Opera (Slovak: Štátna opera v Banskej Bystrici) was founded in 1959. It has given the opera world several divas, Edita Gruberová being the most famous one. Every summer, the State Opera organizes a popular open-air festival at Zvolen Castle. Divadlo Štúdio Tanca is a professional contemporary dance theater established in 1998. A professional marionette theater, Bábkové divadlo na Rázcestí (Puppet Theater at the Fork in the Road) founded in 1960, organizes the only marionette festival in Slovakia. Theatre from the Passage (Slovak: Divadlo z Pasáže) is Slovakia's only theater with a mentally disabled cast whose mission is to help integrate mentally disabled people in society.
The oldest museum in the city is the Central Slovakia Museum (Slovak: Stredoslovenské múzeum), founded in 1889. Its historical exposition is located in the Thurzo House on SNP Square, while the natural history exposition is in the Tihányi Mansion in Radvaň. The Old Town Hall building at City Castle hosts the State Gallery (Slovak: Štátna Galéria) specialized in contemporary Slovak art. The Museum of the Slovak National Uprising (Slovak: Múzeum Slovenského národného povstania) features a collection of 203,000 militaria, including an open-air exhibition of World War II heavy weapons. Other noteworthy museums are the regional Literature and Music Museum (Slovak: Literárne a hudobné múzeum) and Slovakia's only Postal Museum (Slovak: Poštové múzeum Slovenskej pošty).
The town is the setting for the book St Peter's Umbrella by Kálmán Mikszáth, published in 1895. The book was part of a large increase in Hungarian writing at the time, which was symptomatic of the rise in Hungarian separatism against what was seen as the oppression of the German Habsburgs.
From 22 to 28 February 1959, the first festival of Czechoslovak cinema was presented in Banská Bystrica. While it was planned by Český film as a showcase of the national film production, it turned into a tribunal for those films that did not fit the ideological guidelines of the Communist Party. Several films were banned, among them: Tri prání directed by Ján Kadár and Elmar Klos, Zde jsou lvi by Václav Krška, Hvezda jede na jih by Oldrich Lipský and Konec jasnovidce by Vladimír Svitáček and Ján Roháč.
Government

The city is governed by a mayor (Slovak: primátor) and a city council (Slovak: mestské zastupiteľstvo). The mayor is the head of the city and its chief executive. The term of office is for four years. The current mayor, following the 2014 municipal elections, is Ján Nosko, an independent. Banská Bystrica is divided into four electoral districts, consisting of the following neighborhoods:
Staré mesto, Uhlisko, Prednádražie, Šalková, Senica, Majer (7 councilors)
Kráľová, Iliaš, Kremnička, Rakytovce (4 councilors)
Radvaň, Fončorda, Podlavice, Skubín (11 councilors)
Sásová, Rudlová, Uľanka, Jakub, Kostiviarska (10 councilors)
Banská Bystrica is the capital of one of eight largely autonomous Regions of Slovakia. It was the capital of an even larger region encompassing the whole of central Slovakia from 1960 until 1990, but the territory was subdivided in 1996 between the Banská Bystrica and Žilina regions, and a part of Trenčín region. Banská Bystrica is also the capital of a smaller district. The Banská Bystrica District (Slovak: okres Banská Bystrica) is entirely contained within the Banská Bystrica Region (Slovak: Banskobystrický kraj).
Several national public institutions have their headquarters in the city, the most prominent are the Tax Directorate of the Slovak Republic and the Slovak public postal service (Slovenská pošta). The city also hosts a regional branch of National Bank of Slovakia.
Education

Banská Bystrica is the home of Matej Bel University (Slovak: Univerzita Mateja Bela) with 16,460 students, including 416 doctoral students. Academy of Arts (Slovak: Akadémia umení) with 490 students is specialized in performing and fine arts. A satellite campus of the Slovak Medical University is also located in the city.
There are 15 public primary schools, two private primary schools, and two religious primary schools. Overall, they enroll 7,029 pupils. The city's system of secondary education (some middle schools and all high schools) consists of five gymnasia with 3,280 students, seven specialized high schools with 2,873 students, and six vocational schools with 1,884 students.
The largest library is the State Scientific Library with 2 million volumes. The geological institute of the Slovak Academy of Sciences has a branch in Banská Bystrica, and the small Banská Bystrica Regional Astronomical Observatory is located on Urpín Mountain.
Transportation

Banská Bystrica has bus and train connections to the rest of the country, as well as to many other European cities.
The R1 expressway connects the city to Zvolen and to Slovakia's capital, Bratislava. Other roads of state importance connect the city to Brezno (No. 66), to Ružomberok (No. 59) and to Turčianske Teplice (No. 14).
Banská Bystrica railway station is a junction between the Vrútky–Zvolen railway, which links Banská Bystrica with Žilina and Bratislava, and the Banská Bystrica–Červená Skala railway, which heads east towards Košice. Banská Bystrica mesto railway station is a smaller station located closer to the city centre, served by trains on the Vrútky-Zvolen line.
Public transport in the city is managed by two different companies. Dopravný podnik mesta Banská Bystrica is a public service run by the municipality. It operates trolleybuses and minibuses. The private company SAD Zvolen has a fleet of buses. In addition to regular lines, it also offers express and night lines. 30% of people use their private cars for journeys to work, and the average commute time is 35 minutes.
Sport
FK Dukla Banská Bystrica is the local football club, playing in the top Slovak football league, the Corgoň Liga. The city is also home to the Extraliga ice hockey club HC 05 Banská Bystrica.
The Národný Atletický Štadión is a multi-purpose stadium, used mainly for athletics and football matches, and is the home ground of Dukla Banská Bystrica. Built in 1959, the stadium underwent a complete reconstruction in 2018. Motorcycle speedway was held around the football pitch on the site from 1959 to 1966 and the stadium hosted a final round of the Czechoslovak Individual Speedway Championship in 1959 and 1960. In February 1936, the Winter Maccabiah Games were held in Banská Bystrica.
Genealogical resources
The records for genealogical research are available at the state archive in Banská Bystrica (Slovak: Štátny archív v Banskej Bystrici).
Roman Catholic church records (births/marriages/deaths): 1628–1900 (parish A)
Lutheran church records (births/marriages/deaths): 1743–1920 (parish A)
Kaynak: Wikipedia – Banská Bystrica · CC BY-SA 4.0
