
Košice
Košice sú metropolou východného Slovenska a s takmer 230 000 obyvateľmi druhým najľudnatejším mestom na Slovensku.
Government administration · Slovakia · 0 followers
Overview
Košice sú metropolou východného Slovenska a s takmer 230 000 obyvateľmi druhým najľudnatejším mestom na Slovensku. Mesto je súčasťou Košickej aglomerácie s 367 000 obyvateľmi a Košicko-prešovskej aglomerácie, ktorá s 555 800 obyvateľmi patrí medzi najväčšie urbanizované oblasti na Slovensku.
Interested in working with us in the future?
Follow to see new jobs and posts in your feed.
No news yet.
About
Košice sú metropolou východného Slovenska a s takmer 230 000 obyvateľmi druhým najľudnatejším mestom na Slovensku. Mesto je súčasťou Košickej aglomerácie s 367 000 obyvateľmi a Košicko-prešovskej aglomerácie, ktorá s 555 800 obyvateľmi patrí medzi najväčšie urbanizované oblasti na Slovensku.
Kaynak: Wikipedia · CC BY-SA 4.0
Geografia

Mesto leží vo východnej časti Slovenska v Košickom kraji, v blízkosti hraníc s Maďarskom (20 km), Ukrajinou (70 km) a Poľskom (70 km) na križovatke historických obchodných ciest. Od hlavného mesta Bratislavy je vzdialené asi 310 km.
Mesto sa rozprestiera na oboch brehoch rieky Hornád v geografickom styku severného výbežku Východopanónskej panvy – Košickej kotliny a karpatského pohoria Slovenské rudohorie, ktoré mesto ohraničuje na severozápade masívom Čiernej hory a Volovských vrchov. Z východu ho obklopuje hradba Slanských vrchov sopečného pôvodu.
Centrum mesta leží v nadmorskej výške 208 metrov, najvyšším bodom mesta je vrch Hradová – 466,1 m n. m., ktorý patrí do masívu Čiernej hory.
Geológia
Tektonickej stavbe okolia Košíc dominuje hornádsky zlomový systém, kolmo obmedzujúci gemerikum, veporikum a vnútrokarpatský paleogén od Východopanónskej panvy. Pozdĺž zlomu došlo v miocéne k silnej sopečnej aktivite v Slanských vrchoch. Južná a juhovýchodná časť mesta stojí na vápnitých íloch kochanovského súvrstvia sarmatského veku (miocén) a mladších riečnych pieskoch, štrkoch a hlinách kvartéru. Západná a severná časť mesta leží na starších horninách veporika a gemerika. V oblasti Ťahanoviec to sú granodiority až tonality komplexu Bujanovej a nadložné premenené pieskovce a zlepence a tiež mezozoické vápence patriace k veporiku. V západnej časti dominujú premenené horniny gemerika, hlavne fylity čermeľskej skupiny, zlepence a brekcie krompašskej skupiny a amfibolity a metabazity rakoveckej skupiny. Z nerastného bohatstva sú v severozápadnej časti mesta v masíve Bankov významnejšie ložiská magnezitu, ktoré sa do roku 1997 ťažili a spracovávali v košickej magnezitke. V oblasti Jahodnej sa nachádzajú i dosiaľ neťažené bilančné zásoby uránovej rudy s významnou prímesou molybdénu.
Podnebie a počasie
Podnebie Košíc je kontinentálne, mierne s priemernými teplotami –3 °C v januári a 19 °C v júli. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 8,4 – 8,7 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok je asi 600 – 650 mm.
Politika

Mestská samospráva
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra 1990 o meste Košice 401/1990 Zb. určil Košiciam štatút mesta spravovaného magistrátom, mestským zastupiteľstvom a primátorom mesta. Novelizácia zákona z roku 2006 222/2006 Zb. rozšírila napríklad právomoci miestnych zastupiteľstiev mestských častí.
Mestské zastupiteľstvo je orgánom samosprávy mesta a rozhoduje o najdôležitejších otázkach celomestského charakteru. Má 41 poslancov, volených priamo podľa proporcionálneho princípu veľkosti jednotlivých mestských častí na obdobie štyroch rokov.
Primátor je výkonným a reprezentatívnym orgánom mesta, volený priamo na 4-ročné obdobie v jednokolovej voľbe systémom relatívnej väčšiny. Vedie rokovania mestského zastupiteľstva a mestskej rady a podpisuje ich uznesenia. Má dvoch námestníkov.
Mestská rada je výkonným a poradným orgánom primátora, skladá sa z 15 členov volených mestským zastupiteľstvom zo svojich radov, ďalej všetkých starostov jednotlivých mestských častí a primátora mesta.
Magistrát je odbornou a administratívnou zložkou, delí sa na oddelenia a referáty, na jeho čele stojí riaditeľ.
Mesto Košice je ďalej delené na 22 samosprávnych mestských častí, ktoré sú spravované vlastnými miestnymi zastupiteľstvami na čele so starostami.
Symboly
Erb Košíc je najstaršie doloženým mestským erbom v Európe . Strieborná veľká pečať mesta z roku 1504 je jednou z najkrajších uhorských renesančných pečatidiel. Ďalšími symbolmi sú zástava mesta, insígnie a štandarda primátora. 11. apríla 2019 mestskí poslanci odsúhlasili za patrónku mesta svätú Alžbetu Uhorskú, ktorá je taktiež patrónkou známej košickej katedrály.
Regionálna samospráva a štátna správa
Decentralizáciou verejnej správy od roku 2002 prešla väčšina kompetencií krajov a okresov na samosprávny kraj. Košice sú sídlom Košického samosprávneho kraja. Na úrovni štátnej správy je územie mesta spravované Obvodným úradom Košice s pôsobnosťou pre celý Košický kraj.
Dejiny

Dejiny mesta sú oveľa staršie ako jeho prvá písomná zmienka z roku 1230, ktorá spomína kostol v kráľovskej osade – Villa Cassa – predchodkyni neskoršieho mesta. Mestom sa Košice stali po roku 1241, keď kráľ Belo IV. podporoval znovuosídlenie Uhorského kráľovstva po mongolskom vpáde prizvanými „hosťami“ zo saského Nemecka. Stredoveká zástavba, sústrediaca sa okolo charakteristicky predĺženého šošovkovitého námestia, bola v rokoch 1270 – 1290 obohnaná mestskými hradbami. Opevnené mesto zostalo významnou vojenskou pevnosťou až do konca 18. storočia.
V roku 1312, v dobe bojov o uhorský trón, mesto vyzbrojilo vojská a po boku kráľa Karola Róberta z Anjou porazilo v Bitke pri Rozhanovciach oligarchov Omodeja Abu a Matúša Čáka Trenčianskeho, za čo si vyslúžili lukratívne privilégiá. V roku 1369 Košice získali mestský znak, ktorý je najstarším písomne doloženým mestským erbom v Európe . Stali sa druhým najdôležitejším mestom v Uhorskom kráľovstve, s rovnakými právami, ako malo hlavné mesto Budín. Boli kultúrnym, remeselníckym a obchodným centrom celej hornouhorskej oblasti a na dôležitých obchodných trasách, predovšetkým z Pobaltia na Balkán. Za vlády Žigmunda Luxemburského v prvej polovici 15. storočia došlo k okázalej gotickej výstavbe, ktorej najvýznamnejšou ukážkou je Dóm svätej Alžbety. Za humanistického panovania Mateja Korvína dosiahol rozkvet Košíc svoj vrchol, keď sa s 10 000 obyvateľmi radili k najväčším mestám Európy.
Od 16. storočia Košice hrali rolu protihabsburskej bašty v početných stavovských povstaniach uhorskej šľachty, z ktorých najvýznamnejšie z rokov 1703 – 1711 viedol knieža František II. Rákoci, pochovaný v Košiciach. Mesto bolo hlavnou hornouhorskou protitureckou vojenskou pevnosťou a centrom katolíckej vzdelanosti s etablovanou Košickou univerzitou, založenou v roku 1657. V 19. storočí sa Košice stali výstavným posádkovým mestom s prenikajúcim priemyslom, početnými secesnými budovami štátnych úradov a inštitúcií a vlastnou konskou (1891), neskôr elektrickou mestskou železnicou (1913). Po roku 1918 sa začlenili do rámca novovzniknutého Československa.
Názov
Názov mesta Košice je odvodený od slovanského osobného mena Koša. Pôvodný význam názvu bol osada ľudu Košovcov. Názov Koša prevzali po svojom príchode do Košickej kotliny v 40. rokoch 11. storočia aj Maďari v paralele Kassa, Kossa, Cossa. Slovenská patronymická prípona "-ice" je neskorším dodatkom. Napokon latinčina a nemčina prevzali maďarskú formu Kassa, z čoho vzniklo neskoršie Cassovia a Kaschau. Nasledujúca tabuľka obsahuje chronologický prehľad výskytu jednotlivých názvov. Výslovnosť terajšieho názvu mesta je v slovenčine nasledujúca – ˈkɔʃitsɛ a v maďarčine znie takto – ˈkɒʃʃɒ .
Latinský názov znie Cassovia, ďalšie názvy mesta: franc. Cassovie, nem. Kaschau, maď. Kassa, chorv. Kašava, poľ. Koszyce, hebr. קושיצה, róm. Kasha, ukr. Кошицi
Za svoje dlhoročné mierové aktivity Košice v roku 1985 získali od Svetovej rady mieru titul Mesto mieru a v roku 1988 od Organizácia Spojených národov zase titul Posol mieru, mieru je venovaný aj samotný Medzinárodný maratón mieru.
Obyvateľstvo

Charakteristika
Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2018 žilo v Košiciach 238 757 obyvateľov. Národnostné zloženie mesta je nasledujúce: Slováci – 75.7 %, Maďari – 2.8 %, Rómovia – 1,98 %, Rusíni – 0.67 %, Česi – 0.72 %, Ukrajinci – 0.46 %, Nemci – 0.29 %, Poliaci – 0.17 %, Rusi – 0.09 %. Až 16.68 % obyvateľov Košíc neuviedlo žiadnu národnosť. K rímskokatolíckej cirkvi sa prihlásilo 45 % veriacich, ku gréckokatolíckej cirkvi – 6,12 %, evanjelickej cirkvi augsburského vyznania – 2,33 %, ku kalvinizmu – 2 %, k pravoslávnej cirkvi – 1,24 %. Bez vyznania je 16,6 % obyvateľov.
V roku 2008 mali Košice 233 659 obyvateľov, čo bol pokles o 578 v porovnaní s rokom 2007. Najviac detí v pomere k počtu obyvateľstva sa narodilo v mestskej časti Luník IX (34,69 na 1000 obyvateľov). Mesto zaznamenalo kladný prirodzený prírastok obyvateľstva (na 1000 obyvateľov sa narodilo 10,64 detí), ale migráciou obyvateľstva došlo k jeho poklesu. Za rok 2008 sa do mesta prisťahovalo 1 583 ľudí, ale odsťahovalo sa ich až 2 628, z toho 73 odišlo do zahraničia. 2 555 Košičanov zmenilo miesto svojho bydliska v rámci Slovenska, predovšetkým sa vysťahovali do západných častí Slovenska.
V roku 2011 bol zaznamenaný prirodzený úbytok obyvateľstva v okrese Košice IV. Najvyššiu relatívnu živorodenosť vykazoval okres Košice III (14,46), najnižšiu okres Košice I (9,82 detí na 1 000 obyvateľov). V Košiciach migráciou ubudlo 546 obyvateľov, ale po započítaní prirodzeného prírastku obyvateľstva Košíc (718 osôb) od začiatku roka 2011 celkovo pribudlo v Košiciach 172 trvalo bývajúcich obyvateľov, na celkový koncoročný stav 240 688 obyvateľov. Najväčšími mestskými časťami podľa počtu obyvateľstva sú: Západ (40 599), Dargovských hrdinov (27 477), Nad jazerom (25 702), Sídlisko KVP (25 335), Juh (23 477), Sídlisko Ťahanovce (23 250), Staré Mesto (20 592), Sever (20 368) a najmenšími mestské časti Lorinčík (441), Šebastovce (663) a Džungľa (671).
Partnerské mestá

Bývalé partnerské mestá
Petrohrad, Rusko (protokol o partnerstve a spolupráci, podpísaný 28. októbra 1995)
Vitebsk, Bielorusko (memorandum o spolupráci medzi Vitebskou regionálnou výkonnou radou a mestom Košice 8. júla 2015)
Poslanci mesta Košice 17. marca 2022 odhlasovali poslanecký návrh na zrušenie partnerstiev s Petrohradom a Vitebskom v reakcii na vojnovú situáciu na Ukrajine.
Kultúra
Európske hlavné mesto kultúry 2013
Prestížny titul Európske hlavné mesto kultúry udeľuje Európska komisia a Európsky parlament od roku 1985 s cieľom podpory trvale udržateľného kultúrneho rozvoja daného mesta so zapojením všetkých kultúrnych subjektov a zvýšením záujmu obyvateľov vybraného európskeho mesta o dianie v ňom. V roku 2008 zvíťazili Košice s projektom Interface 2013 nad ostatnými slovenskými kandidujúcimi mestami Nitrou, Martinom a Prešovom a stali sa tak prvým slovenským mestom s týmto titulom. Projekt Interface 2013 sa usiluje o transformáciu Košíc ako silného priemyselného centra na postindustriálne mesto s kreatívnym potenciálom, univerzitným zázemím a novou kultúrnou infraštruktúrou. Tvorcovia priniesli do Košíc koncept kreatívnej ekonomiky – prepojenia ekonomiky a priemyslu s umením – čím sa vytvoril priestor pre rozvíjanie oblastí kreatívneho priemyslu (dizajn, médiá, architektúra, hudobná produkcia, film, informačné technológie, počítačové hry) a kreatívneho turizmu. Umelecký a kultúrny program na samotný rok 2013 vychádzal z koncepcie udržateľných aktivít s dlhodobým efektom na kultúrny život mesta a regiónu.
Hlavné investičné projekty Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013:
Kasárne Kulturpark – prestavba kasární na Kukučínovej ulici na novú kreatívnu, vzdelávaciu a oddychovú štvrť Košíc;
SPOTs – prestavba vybraných sídliskových výmenníkových staníc na kultúrne komunitné centrá;
Kunsthalle/Hala umenia – prestavba nevyužívanej starej krytej plavárne na multifunkčné kultúrne centrum s medzinárodným programom;
Mestský park, parky Komenského a Moyzesova – revitalizácia verejného priestoru;
Košický hrad, Amfiteáter, kaštieľ v Krásnej, Dóm svätej Alžbety, Ulička remesiel – rekonštrukcia.
Kunsthalle
Stará krytá plaváreň v Mestskom parku na Rumanovej ulici, postavená v rokoch 1957 – 1961, bola následkom vypustenia Mlynského náhona, pretekajúceho v blízkosti budovy, poškodená a pre verejnosť uzatvorená v 80. rokoch 20. storočia. Odvtedy chátrala a s jej obnovou sa začalo až v súvislosti s projektom Európskeho hlavného mesta kultúry, ktorý dal stavbe novú náplň – premenu na prvú halu umenia na Slovensku. Rekonštrukcia v rokoch 2012 – 2013 ponechala v centrálnom priestore haly bazén, čím sa zachováva kontinuita pôvodného účelu objektu s novým využitím. Kunsthalle takto ponúka prepojenie sveta vody s kultúrou. Multifunkčná hala slúži ako výstavný priestor na prezentáciu súčasného vizuálneho výtvarného umenia, ale aj ako koncertná sála s kapacitou 750 miest.
Stavby

Pamiatky
Historické centrum mesta je najväčšou mestskou pamiatkovou rezerváciou na Slovensku. Bola vyhlásená v roku 1983. Zo všetkých slovenských pamiatkových rezervácií eviduje aj najviac pamiatkovo chránených objektov, ktorých je 501.
Jadro mesta pretína šošovkovito roztiahnuté námestie – Hlavná ulica s dĺžkou 1200 metrov. Jej stredom pretekal Čermeľský potok. Novodobá imitácia potoka bola v severnom a južnom úseku ulice inštalovaná v roku 1996. Potok vytváral v strede ulice ostrov, kde boli sústredené najdôležitejšie stavby mesta. Dóm svätej Alžbety je najväčšou gotickou katedrálou a zároveň najväčším kostolom na Slovensku. Bol budovaný od konca 14. storočia do roku 1508. Po jeho južnej strane stojí gotická Kaplnka svätého Michala, pôvodne slúžiaca ako pohrebný kostol pre okolitý cintorín na mieste dnešného parčíku. Dóm má aj samostatnú zvonicu, ktorou je dodnes funkčná Urbanova veža. V severnej časti ostrova sa nachádzala mestská radnica, od 18. storočia ju však nahradila klasicistická reduta s divadlom. Dnešná monumentálna eklektická budova Národného divadla bola postavená v roku 1899. Ulica je po celej svojej dĺžke lemovaná meštianskymi domami a šľachtickými palácmi Dežőfiovcov, Čákihovcov, Andrášiovcov, Barkóciovcov, Meškovcov a Forgáčovcov. Z kostolných objektov tu okrem Dómu stojí aj ranobarokový Premonštrátny kostol (taktiež Jezuitský alebo Univerzitný kostol) a pôvodne gotický, neskôr barokovo upravovaný Františkánsky kostol. Rozsiahle parcely zaberajú cirkevné stavby arcibiskupského paláca a farského úradu, uršulínskeho, františkánskeho a jezuitského kláštora, konviktu a kňazského seminára. Početne sú zastúpené na Hlavnej ulici i administratívne budovy Paláca Spišskej komory, starého a nového Župného domu, mestskej radnice a Paláca Hornouhorského hlavného kapitanátu. Najkrajšou barokovou pamiatkou v meste je Súsošie Immaculata. Na severe Hlavná ulica ústi do Námestia Maratónu mieru. V jeho strede je Pamätník maratónu mieru. Na námestí stoja reprezentatívne budovy Východoslovenského múzea a Úradu Košického samosprávneho kraja. V dolnej časti Hlavnej ulice boli odhalené pozostatky Dolnej brány mestského opevnenia. Od roku 1998 je tu otvorené Archeologické múzeum.
Turizmus

V roku 2018 bolo v Košiciach ubytovaných 386 088 turistov, čo je oproti predošlému rekordnému roku 2017 nárast o 5,45 percenta. Výraznejší je aj príchod zahraničných návštevníkov, ich počet sa medziročne zvýšil o 9,9 percenta na 135 430, čo sa prejavilo aj v náraste počtu prenocovaní cudzincov o 10,8 percenta. Súbežne s rastom počtu návštevníkov, narástli v kraji medziročne aj tržby ubytovacích zariadení, a to o 7,81 percenta na 22 558 763 eur za celý rok 2018. Hlavnú časť medzi zahraničnými hosťami tvorili návštevníci z okolitých krajín a to – Česka, Poľska a Maďarska. Až 30-percentný medziročný nárast dosiahol počet návštevníkov z Nemecka. K uvedenému roku bolo v meste 230 ubytovacích zariadení, z toho až 50 hotelov alebo penziónov.
Počet návštevníkov Košíc dosiahol v roku 2019 číslo 240 345. Počet prenocovaní v meste bol 560 580 za rok 2019. V meste sa ku koncu roka 2019 nachádzalo 117 ubytovacích zariadení, ktoré poskytovali 6 807 lôžok. Podiel návštevnosti Košíc je oproti Košickému kraju 53 %. Návštevnícke centrum za celý rok 2019, navštívilo 11 912 ľudí. V auguste 2020 Košice taktiež trpeli poklesom zahraničnej návštevnosti spôsobenej Pandémiou COVID-19. Pokles činil 65,1 %, ale na druhej strane pokles kompenzoval rast počtu domácich hostí o 21,4 %. Celková návštevnosť Košíc bola v medziročnom porovnaní nižšia o 22,3 %.
S cieľom zvýšiť atraktivitu Košíc a Košického kraja ako turistickej destinácie a pritiahnutia západoeurópskych turistov na predĺžené víkendy ("city breaks") Košický samosprávny kraj založil v roku 2012 krajskú organizáciu cestovného ruchu, ktorý nesie názov Košice Región Turizmus. Úlohou tejto organizácie je primárne zatraktívniť samotný Košický región ako turistickú oblasť a prilákať čo najviac návštevníkov zo zahraničných krajín, hlavne zo západnej Európy. Dopomôcť k tomu má viacero projektov a podujatí zameraných na objavovanie jednotlivých destinácií v tomto regióne ako sú napríklad Spiš, Slovenský raj, Gemer, Košice, Dolný Zemplín a Tokaj. Ďalšou oblastnou organizáciou cestovného ruchu je inštitúcia s názvom Visit Košice, ktorá pre domácich a zahraničných návštevníkov zabezpečuje informácie a možnosti ako spoznať bližšie samotné mesto, prostredníctvom info centra, webu ale aj mobilnej aplikácie.
Parky

Najväčším mestským parkom v Košiciach je Mestský park založený v 60. rokoch 19. storočia medzi železničnou stanicou a centrom mesta. V 70. rokoch 20. storočia bol mierne redukovaný v prospech nových komunikačných spojení v predstaničnom priestore. V 90. rokoch v ňom bolo zriadené jazierko s umelým potôčikom a obnovený hudobný altánok. Rozsiahlou rekonštrukciou prešiel park v rokoch 2012 – 2013. Stará krytá plaváreň z rokov 1957 – 1961 na Rumanovej ulici bola prerobená na prvú Kunsthalle na Slovensku. Niekdajší secesný korčuliarsky pavilón z roku 1909 zrekonštruovali na bálový palác, za ktorým po rekonštrukcii vznikol prvý 5-hviezdičkový hotel v Košiciach s názvom Parkhotel Villa Sandy.
Druhý najvýznamnejší park sa nachádza v mestskej časti Barca, ktorý je chránenou zónou so vzácnymi drevinami. V roku 1998 v 7 hektárovom parku bolo obnovené južné jazierko s vodnou flórou.
Typom pozdĺžneho alejového parku je park na Moyzesovej ulici. Parky Komenského Východ a Západ sa nachádzajú po oboch stranách triedy Komenského.
V mestských častiach Dargovských hrdinov a Sídlisko Ťahanovce sa rozprestiera rozsiahly lesopark. Medzi mestskými časťami Západ a Sídliskom KVP sa nachádza borovicový háj.
Zábava

Večerná zábava v Košiciach sa sústreďuje v niekoľkých lokalitách. Veľkej obľúbenosti sa tešia multikiná v obchodnom centre Atrium Optima na juhozápadnom okraji mesta a v obchodnom centre Galéria. Otvorenie Steel Arény v roku 2006 prinieslo do mesta kvalitnú a kapacitnú halu. Vystúpenia známych domácich, ale najmä zahraničných interpretov v aréne výrazne obohatilo koncertnú scénu v Košiciach.
Košické centrum so spievajúcou fontánou a osvetlenými fasádami pamiatok je ideálne pre večerné korzovanie spojené s návštevou početných reštaurácií, barov a pubov s letnými záhradami na Hlavnej ulici. Komornejšiu atmosféru nočného života si možno vychutnať na Vrátnej ulici, v okolí Dominikánskeho námestia a Miklušovej väznice. Klubová scéna s trendovými barmi sa sústreďuje na Kováčskej ulici, Dominikánskom námestí a v Kulturparku.
Kulinárske špeciality

Košická kuchyňa je zmesou tradičných špecialít slovenskej a maďarskej gastronómie. Vyslovene košickými špecialitami sú treska v majonéze a povestná košická zmrzlina, košický med, krémovníky a venčeky miestneho cukrárenského reťazca Aida, ktorý má po meste tri cukrárne. Košické zlato je oficiálny koktejl mesta, ktorý bol vytvorený na barmanskej show v roku 2010. Nápoj tajnej receptúry má aj teplú verziu pre zimné obdobie.
Verejné ustanovizne

Košice, druhé najväčšie mesto na Slovensku, sú sídlom dôležitej ústavnej inštitúcie – Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj celorepublikovej kancelárie Národného inšpektorátu práce. Detašované pracoviská tu zriadili Kancelária prezidenta SR, Kancelária predsedu NR SR a Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity.
Ako krajské mesto je sídlom Úradu Košického samosprávneho kraja a Obvodného úradu Košického kraja.
Národnostným menšinám tu slúži rad organizácií. Pre potreby maďarskej menšiny bola zriadená miestna organizácia Čemadoku. Klub národnostných menšín združuje všetky menšiny žijúce v meste.
Konzuláty
V Košiciach pôsobí Generálny konzulát Maďarska, umiestnený na Hlavnej ulici. Okrem neho sídli v meste aj 15 honorárnych konzulátov nasledujúcich štátov:
Veda
Košice ako sídlo štyroch univerzít a významných priemyselných podnikov sústreďuje mnoho špecializovaných vedecko-výskumných pracovísk, prevažne technického zamerania, ale aj z oblasti veterinárnej medicíny a humanitných vied.
Košice majú dve planetáriá. Širokej a odbornej verejnosti slúži planetárium v hlavnej budove Slovenského technického múzea. Mestská výchovno-vzdelávacia inštitúcia pre deti a mládež Centrum voľného času DOMINO disponuje ďalším planetáriom, ktoré je spojené aj s hvezdárňou.
Vysoké školy
Košice majú dlhú tradíciu strediska univerzitného vzdelávania. V roku 1657 založená Košická univerzita symbolizovala prevahu katolíckej Európy pri vytlačovaní Turkov z Uhorska. Košice sú v súčasnosti druhým najvýznamnejším centrom slovenského vysokého školstva. Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach, založená 1949, je jedinou svojho druhu na Slovensku. Počiatky Technickej univerzity spadajú do roku 1937, ale vojnové udalosti spôsobili jej presun do Bratislavy. Opätovne založená v roku 1952 je dnes s deviatimi fakultami a takmer 10 000 poslucháčmi je najnavštevovanejšou spomedzi košických vysokých škôl. Popri nej existuje aj záujmové vzdelávanie tretieho veku. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach mala v roku 2019 na fakultách verejnej správy, filozofickej, lekárskej, prírodovedeckej a právnickej spolu viac ako 7 000 poslucháčov.
Hospodárstvo a infraštruktúra

Zamestnanosť a mzdy
Východné Slovensko patrí k chudobnejším regiónom Európskej únie, no ekonomické ukazovatele za samotné mesto Košice sa v 1. a 2. dekáde 21. storočia výrazne zlepšili a sú konkurencieschopné s ukazovateľmi západoslovenských miest. V roku 2016 dosahoval hrubý domáci produkt východoslovenského regiónu 69 % priemeru Slovenska. Samotný Košický kraj dosahoval 78 % priemeru hrubého domáceho produktu Slovenska.
Podľa indexu konkurencieschopnosti okresov Slovenska (najlepšie podmienky na rozvoj podnikateľských aktivít) sa košické okresy umiestnili nasledovne: Košice II. na 11. mieste, Košice I. na 14., Košice IV. na 20. a Košice III. na 31. mieste.
Nezamestnanosť v Košickom kraji bola k 31. decembru 2008 13,50 %, v okrese Košice-okolie 17,37 % a samotné mesto vykazovalo 7,19 % percentnú nezamestnanosť. V roku 2010 miera nezamestnanosti v meste Košice dosiahla hodnotu 9,57 %, no v roku 2018 už len 4 %.
Nezamestnanosť v Košickom kraji dosiahla k 31. januáru 2019 8,38 %, v okrese Košice-okolie 9,97 % a samotné mesto vykazovalo po spriemerovaní jednotlivých okresov Košíc iba 3,84 % percentnú nezamestnanosť. V roku 2018 klesol počet dlhodobo evidovaných uchádzačov o zamestnanie na 2 019 osôb.
V roku 2019 v Košiciach evidovali priemerný počet zamestnaných osôb 97 409. Z toho v druhom sektore (priemysel a stavebníctvo) pracovalo 22 118 osôb (22,7 %) a v treťom sektore (bez štatistických kategórií informácie a komunikácie, odborné vedecké a technické činnosti, administratívne a podporné služby) pracovalo 56 366 osôb (57,9 %). Potom vo štvrtom sektore v kategóriách informácie a komunikácie, odborné vedecké a technické činnosti, administratívne a podporné služby pracovalo 17 144 osôb (17,6 %).
Priemerná mesačná mzda v Košickom kraji v roku 2000 dosahovala 369 €, v roku 2007 zase 668,7 €, v roku 2018 982 €.
Šport

Košice sú mestom s bohatou športovou tradíciou, ktorá sa výrazným spôsobom podieľa na šírení dobrého mena mesta. Už v roku 1924 sa v Košiciach konal prvý ročník najstaršieho maratónu v Európe – Medzinárodného maratónu mieru, čím sa stali po americkom Bostone druhým mestom na svete, kde usporiadali tento typ bežeckej športovej disciplíny. Ďalším zviditeľnením Košíc v zahraničí bol ich futbalový klub 1. FC Košice (neskôr FC VSS Košice), ktorého hráči sa ako prvý tím zo Slovenska kvalifikovali do skupinovej fázy Ligy majstrov UEFA. Košický hokej je desiatky rokov pojmom na domácej i medzinárodnej scéne. HC Košice sa posledne stali v sezóne 2024/2025 majstrami Slovenska.
Osobnosti Košíc
Bližšie informácie pozri v: Zoznam osobností Košíc.
Čestné občianstvo
Do roku 2020 bolo Košicami udelených 39 čestných občianstiev. V roku 1844 boli udelené prvé čestné občianstvá Františkovi Valentinovi a Antonovi Sirmajovi. Cenu mesta Košice dostalo v období rokov 1994 – 2021, 249 jednotlivcov a 78 kolektívov, Cenu primátora mesta Košice, 288 jednotlivcov a 67 kolektívov a Plaketu primátora mesta Košice, 225 jednotlivcov a 25 kolektívov. Známe čestné občianstvá po vzniku Československa:
Tomáš Garrigue Masaryk, československý filozof, udelené v 1947
Josif Vissarionovič Stalin, sovietsky diktátor, udelené v 1947 (dodatočne odobraté v októbri 2007)
Klement Gottwald, československý politik, udelené v 1948 (dodatočne odobraté v októbri 2007)
Ludvík Svoboda, československý generál, udelené v 1968
Doc. MUDr. Anton Neuwirth, CSc., slovenský veľvyslanec vo Vatikáne, udelené 25. apríla 1997
Ivan Sokol, slovenský organista, udelené v 1998
Hans-Dietrich Genscher, nemecký politik, udelené 28. apríla 1999
JUDr. Ing. Josef Byrtus, český teológ, udelené v 2001
Jozef kardinál Tomko, slovenský rímskokatolícky arcibiskup, udelené 12. marca 2004
Gyula Kosice, argentínsky umelec, udelené 7. mája 2010
Michail Sergejevič Gorbačov, prvý prezident ZSSR, udelené 14. marca 2016
Juraj Bondra, slovenský profesionálny hokejista, majster sveta z roku 2002.
Pozri aj
Zoznam meštianskych domov a palácov v Košiciach
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Košice
Zdroje
www.cassovia.sk – oddiely Košice, Okolie, Kultúra, Médiá, História, Doprava, Šport, Služby
www.kosice.sk – oddiely Kartografické a demografické údaje, Partnerské mestá, Samospráva, História
Cassovia Digitalis Mestská digitálna knižnica – (po nemecky)(po slovensky)(po maďarsky)(po anglicky)
KOLEKTÍV AUTOROV. Košice – sprievodca. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1989. ISBN 80-85174-40-5. S. 166.
KOLCUN, Milan; JIROUŠEK, Alexander. Potulky mestom Košice 1 – 2. Košice : Vydaveteľstvo JES Košice, 2009. ISBN 978-80-88900-29-0. S. 149.
Externé odkazy

www.kosiceonline.sk – aktuálne spravodajstvo z Košíc a okolia
Kaynak: Wikipedia – Košice · CC BY-SA 4.0
Tarih
9. yüzyılda kurulan Košice, 1241'de berat aldı. Orta Çağ'ın sonlarında Polonya-Slovakya sınırındaki 24 ticaret yerleşmesinden (spiś ya da zips) biriydi. Bu yerleşmelerde göçmen Alman tüccarları egemendi. 1660'ta Eger'in (bugün Cheb) Macar piskoposu Benedict Kischdy, Košice'de bir üniversite kurdu. Bu üniversite daha sonra Avusturyalılar tarafından kapatıldı. Osmanlılara karşı savunma amacıyla 17. yüzyılda inşa edilen sağlam tahkimatların kalıntıları bugün de ayaktadır.
Košice 1920'de Birinci Çekoslovak Cumhuriyeti'nin bir parçası olduktan sonra hızla gelişti. 1938'de Macarların eline geçti. 1945'te kurtulduktan sonra Çekoslovak hükûmetinin ve Slovak Ulusal Konseyi'nin ilk merkezi oldu. Adını 19. yüzyılın ortalarında yaşamış bir Slovak bilim adamından alan Pavol Jozef Šafárik Üniversitesi (1959) ile çeşitli bilim ve araştırma kurumları savaştan sonra kuruldu.
Günümüzde Slovakya'nın doğu kesiminin siyaset, ekonomi ve kültür merkezidir. 2013 yılında Marsilya'yla birlikte Avrupa Kültür Başkenti oldu.
Ekonomi
Zengin demir cevheri, magnezit ve kireç taşı yataklarının bulunduğu batıdaki Slovakya Cevher Dağları (Slovenské Rudohorie) ile doğudaki verimli bir tarım ovası arasında yer alan Košice hem ağır bir sanayi merkezi, hem de tarım ürünleri pazarıdır. Avrupa'nın en büyük demir-çelik komplekslerinden olan Doğu Slovakya Makine Tesisleri ile Doğu Slovakya Demir Fabrikaları hemen güneydeki Huko'da yer alır.
Turizm
Kentin yakınında çeşitli kaplıcalar ve köyler bulunur. Bunların en önemlileri Herlany, Jasov, Johadná ve Stós'tur.
17. yüzyılda inşa edilen sağlam tahkimatların kalıntıları bugüne kalanlar arasında en iyi korunanlar günümüzde müze olarak kullanılan Cellat Tabyası (Katova bašta) ve Mikluš Zindanı'dır (Milušova väznica). Hlavná ulica olarak bilinen Orta Çağ'dan kalma uzun cadde günümüzde de kentin merkezidir. Burada büyük gotik St. Elizabeth Katedrali, St. Michael Şapeli, Levoča Evi (spiš tüccarlarının eski ambarı) ile çeşitli kilise ve saraylar yer alır.
Ulaşım
Slovakya'nın en eski kent içi ulaşım sistemlerinden birine sahip olan Košice'de toplu taşıma otobüs, tramvay ve troleybüsle sağlanır. Košice tren istasyonu demiryolu ulaşımında Slovakya'nın doğusunda bir merkez konumundadır; demiryoluyla Bratislava, Prešov, Čierna nad Tisou, Humenné, Miskolc (Macaristan) ve Zvolen'e ulaşım vardır. D1 Otoyolu kenti Prešov'a bağlar. Košice Uluslararası Havalimanı'ndan Bratislava, Viyana ve Prag'a düzenli uçuşlar yapılır.
Kaynak: Wikipedia – Košice · CC BY-SA 4.0
Etymology
The first written mention of the city was in 1230 as "Villa Cassa". The name probably comes from the Slavic personal name Koš, Koša → Košici (Koš'people) → Košice (1382–1383) with the patronymic Slavic suffix "-ice" through a natural development in Slovak (similar place names are also known from other Slavic countries). In Hungarian Koša → Kasa, Kassa with a vowel mutation typical for the borrowing of old Slavic names in the region (Vojkovce → Vajkócz, Sokoľ → Szakalya, Szakál, Hodkovce → Hatkóc, etc.). The Latinized form Cassovia became common in the 15th century.
Another theory is a derivation from Old Slovak kosa, "clearing", related to modern Slovak kosiť, "to reap". According to other sources the city name may derive from an old Hungarian first name which begins with "Ko".
Historically, the city has been known as Kaschau (in German), Kassa (in Hungarian), Kaşa (in Turkish), Cassovia (in Latin), Cassovie (in French), Cașovia (in Romanian), Кошице (in Russian, Ukrainian, and Rusyn), Koszyce (in Polish), קאשוי (Kashoy) (in Yiddish), and more. Below is a chronology of the various names:
History
The first evidence of habitation can be traced back to the end of the Paleolithic era. The first written reference to the Hungarian town of Košice (as the royal village of Villa Cassa) comes from 1230. After the Mongol invasion in 1241, King Béla IV of Hungary invited German colonists (see Zipser Germans, Germans of Hungary) to fill the gaps in population. The city was in the historic Abaúj County of the Kingdom of Hungary.
There were two independent settlements, Lower Kassa and Upper Kassa, which were amalgamated in the 13th century around the long lens-shaped ring, of today's Main Street (Hlavná ulica). The first known town privileges come from 1290. The town proliferated because of its strategic location on an international trade route from agriculturally rich central Hungary to central Poland, itself part of a longer route connecting the Balkans and the Adriatic and Aegean seas to the Baltic Sea. The privileges given by the king helped develop crafts, business, increasing importance (seat of the royal chamber for Upper Hungary), and for building its strong fortifications. In 1307, the first guild regulations were registered here; they were the oldest in the Kingdom of Hungary.
As a Hungarian free royal town, Košice reinforced the king's troops at the crucial moment of the bloody Battle of Rozgony in 1312 against the strong aristocratic Palatine Amadé Aba (family). In 1347, it became the second-placed city in the hierarchy of the Hungarian free royal towns, with the same rights as the capital Buda. In 1369, it was granted its own coat of arms by Louis I of Hungary. The Diet convened by Louis I in Košice decided that women could inherit the Hungarian throne.
The significance and wealth of the city at the end of the 14th century were mirrored by the decision to build an entirely new church on the grounds of the previously destroyed, smaller St. Elisabeth Church. The construction of the St. Elisabeth Cathedral, the biggest cathedral in the Kingdom of Hungary, was supported by Emperor Sigismund, and by the apostolic see itself. From the beginning of the 15th century, the city played a leading role in the Pentapolitana – the league of the five most important cities in Upper Hungary (Bardejov, Levoča, Košice, Prešov, and Sabinov). During the reign of King Matthias Corvinus, the town reached its medieval population peak. With an estimated 10,000 inhabitants, it was among the largest medieval cities in Europe.
Geography
The municipality lies at an altitude of 255 metres (837 ft) and covers an area of 243.73 km2 (94.10 sq mi) (2025). It is located in eastern Slovakia, about 20 kilometres (12 mi) from the Hungarian border, 80 kilometres (50 mi) from the Ukrainian border, and 90 kilometres (56 mi) from the Polish border. It is about 400 kilometres (249 mi) east of Slovakia's capital Bratislava and a chain of villages connects it to neighboring Prešov, which is about 36 kilometres (22 mi) to the north.
Košice is on the Hornád river in the Košice Basin, at the easternmost reaches of the Slovak Ore Mountains. More precisely, it is a subdivision of the Black Mountain (Čierna hora) mountains in the northwest and Volovec Mountains (Volovské vrchy) mountains in the southwest. The basin is met on the east by the Slanské Hills (Slanské vrchy) mountains.
Climate
Košice has a humid continental climate (Köppen: Dfb, Trewartha: Dcbo), as the city lies in the north temperate zone. The city has four distinct seasons with long, warm summers with cool nights and long, cold, and snowy winters. Precipitation varies little throughout the year, with abundant precipitation that falls during summer and only a few during winter. The coldest month is January, with an average temperature of −2.6 °C (27.3 °F), and the hottest month is July, with an average temperature of 19.3 °C (66.7 °F).
Population

Košice has a population of 222,286 people (31 December 2025).
Ethnicity
In year 2021 was 241,812 people by ethnicity 194,185 as Slovak, 23,062 as Not found out, 7807 as Hungarian, 5419 as Romani, 4108 as Rusyn, 2460 as Czech, 1177 as Other, 1033 as Ukrainian, 519 as German, 402 as Vietnamese, 388 as Russian, 211 as Polish, 200 as Jewish, 93 as Moravian, 88 as English, 85 as Italian, 77 as Bulgarian, 68 as Serbian, 61 as Albanian, 59 as French, 47 as Chinese, 44 as Romanian, 44 as Greek, 35 as Croatian, 33 as Irish, 32 as Austrian, 30 as Canadian, 24 as Turkish, 12 as Silesian, 6 as Iranian and 3 as Korean.
Note on population: The difference values of population numbers in the table "Population statistic" and in the sections "Ethnicity" & "Religion" is caused by the use of various statistical methods.
Religion
In year 2021 was 229,040 people by religion 101,870 from Roman Catholic Church, 64,935 from None, 26,110 from Not found out, 15,186 from Greek Catholic Church, 7510 from Evangelical Church, 4504 from Calvinist Church, 2979 from Eastern Orthodox Church, 780 from Other, 774 from Ad hoc movements, 766 from Jehovah's Witnesses, 764 from Apostolic Church, 534 from Other and not ascertained christian church, 451 from Christian Congregations in Slovakia, 375 from Buddhism, 252 from Baptists Church, 239 from Jewish community, 226 from Islam, 197 from Seventh-day Adventist Church, 167 from Paganism and natural spirituality, 133 from Church of the Brethren, 106 from United Methodist Church, 50 from Hinduism, 47 from Old Catholic Church, 33 from Czechoslovak Hussite Church, 28 from Bahá'i Community, 19 from Church of Jesus Christ of Latter-day Saints and 5 from New Apostolic Church.
Historical demographics
According to the researchers the town had a German majority until the mid-16th century. The Ottoman Turkish traveller Evliya Çelebi mentioned that the city was inhabited by "Hungarians, Germans, Upper Hungarians" in 1661 when the city was under the suzerainty of the Ottoman Empire and under Turkish control. But by 1850, the Slovaks gained a plurality of 46.5%, with Hungarians reduced to 28.5% and Germans at 15.6%.
Culture

Performing arts
There are several theatres in Košice. The Košice State Theater (Národné divadlo Košice) was founded in 1945 (then under the name East Slovak National Theater (Východoslovenské národné divadlo)). It consists of three ensembles: drama, opera, and ballet. Other theatres include the Marionette Theatre (Marionetové divadlo) and the Old Town Theatre (Staromestské divadlo). The presence of Hungarian and Roma minorities also makes it host the Hungarian Thália Theatre (Thália Színház) and the professional Roma Romathan Theatre (Divadlo Romathan).
Košice is the home of the State Philharmonic Košice (Štátna filharmónia Košice), established in 1968 as the second professional symphonic orchestra in Slovakia. It organizes festivals such as the Košice Music Spring Festival (Košická hudobná jar), the International Organ Music Festival (Medzinárodný organový festival), and the Festival of Contemporary art (Medzinárodný festival súčasného umenia).
Museums and galleries
Some of the museums and galleries based in the city include the East Slovak Museum (Východoslovenské múzeum), originally established in 1872 under the name Upper Hungary Museum (Felső-magyarországi Múzeum). The Slovak Technical Museum (Slovenské technické múzeum) with a planetarium, established in 1947, is the only museum in the technical category in Slovakia that specializes in the history and traditions of science and technology. The East Slovak Gallery (Východoslovenská galéria) was established in 1951 as the first regional gallery to document artistic life in present-day eastern Slovakia.
Film festival
The annual IFF Art Film, an international film festival, takes place in Košice in June each year.
European Capital of Culture
In 2008, Košice won the competition among Slovak cities to hold the prestigious title European Capital of Culture 2013. Project Interface aims at the transformation of Košice from a centre of heavy industry to a postindustrial city with creative potential and new cultural infrastructure. Project authors bring Košice a concept of the creative economy – merging of economy and industry with arts, where transformed urban space encourages development of certain fields of creative industry (design, media, architecture, music and film production, IT technologies, creative tourism). The artistic and cultural program stems from a conception of sustained, maintainable activities with long-lasting effects on cultural life in Košice and its region. The main project venues are:
Economy

Košice is the economic hub of eastern Slovakia. It accounts for about 9% of the Slovak gross domestic product.
GDP per capita in 2001 was €4,004, which was below Slovakia's average of €4,400. The unemployment rate was 8.32% in November 2015, which was below the country's average 10.77% at that time. The city has a balanced budget of 224 million euros, as of 2019.
Steel production
The steel mill, U. S. Steel Košice with 13,500 employees, is the largest employer in the city and the largest private employer in the country.
IT sector
The second-largest employer in the east of the country is Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia. It was established and has been based in Košice since 2006. Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia had 4,545 employees in Košice in Q4 of 2020, which makes it the second-largest shared service center in Slovakia and one of the top fifteen largest employers in Slovakia.
As part of the growing ICT field, the Košice IT Valley association was established in 2007 as a joint initiative of educational institutions, government, and leading IT companies. In 2012, it was transformed into a cluster. In 2018, the cluster was for the second time certified for "Cluster Management Excellence Label GOLD" as the first in central Europe and is one of three certified clusters in the area of information and communication technologies.
Manufacturing
Volvo Cars has invested 1.2 billion euros (1.25 billion USD) in a new plant that started construction in 2023, for opening in 2026. In 2024, the European Commission approved state aid of €267 million from the Slovak government to support construction of the plant. In 2025, while the plant was still under construction, Volvo Cars announced the manufacturing start date to be delayed to 2027, with Polestar signing a memorandum of understanding with Volvo Cars to have the Polestar 7 manufactured in the new plant.
Sights

The city centre, and most historical monuments, are located in or around Hlavná ulica (Main Street), and the town has the largest number of protected historical monuments in Slovakia.
The most dominant historical monument of the city is Slovakia's largest church, the 14th-century Gothic Cathedral of St. Elizabeth; it is the easternmost cathedral of western-style Gothic architecture in central Europe, and is the cathedral of the Archdiocese of Košice. In addition to the St. Elizabeth Cathedral, there is the 14th-century St. Michael Chapel, the St. Urban Tower, and the Neo-baroque Košice State Theater in the center of town.
The Executioner's Bastion and the Mill Bastion are the remains of the city's previous fortification system. The Church of the Virgin Mary's Birth is the cathedral for the Greek Catholic Eparchy of Košice. Other monuments and buildings of cultural and historical interest are: the old Town Hall, the Old University, the Captain's Palace, Liberation Square, as well as several galleries (the East Slovak Gallery) and museums (the East Slovak Museum). There is a Municipal Park located between the historical city centre and the main railway station. The city also has a zoo located northwest of the city, within the borough of Kavečany.
Government

Košice is the seat of the Košice Region (Slovak: Košický kraj), and since 2002 it is the seat of the autonomous Košice Self-governing Region (Slovak: Košický samosprávný kraj). Additionally, it is the seat of the Slovak Constitutional Court (Ústavný súd Slovenskej republiky). The city hosts a regional branch of the National Bank of Slovakia (Národná banka Slovenska) and consulates of Belgium, Greece, Hungary, Russia, Spain and Turkey.
The local government is composed of a mayor (primátor), a city council (mestské zastupiteľstvo), a city board (mestská rada), city commissions (komisie mestského zastupiteľstva), and a city magistrate's office (magistrát). The directly elected mayor is the head and chief executive of the city. The term of office is four years. The previous mayor, František Knapík, was nominated in 2006 by a coalition of four political parties KDH, SMK, and SDKÚ-DS. In 2010, he finished his term of office. The present mayor is Ing. Jaroslav Polaček. He was inaugurated on 10 December 2018.
In 2021, the municipality recycled 24.64% of its municipal waste.
Administratively, the city of Košice is divided into four districts: Košice I (covering the center and northern parts), Košice II (covering the southwest), Košice III (east), and Košice IV (south), which are further divided into 22 boroughs (city wards):
Education
Košice is the second university town in Slovakia, after Bratislava. The Technical University of Košice is its largest university, with 16,015 students, including 867 doctoral students. A second major university is the Pavol Jozef Šafárik University, with 7,403 students, including 527 doctoral students. Other universities and colleges include the University of Veterinary Medicine in Košice (1,381 students), and the private Security Management College in Košice (1,168 students). Additionally, the University of Economics in Bratislava, the Slovak University of Agriculture in Nitra, and the Catholic University in Ružomberok each have a branch based in the city.
There are 38 public elementary schools, six private elementary schools, three religious elementary schools, and one International Baccalaureate (IB) Primary Years Programme (PYP) candidate international school. Overall, they enroll 20,158 pupils. The city's system of secondary education (some middle schools and all high schools) consists of 20 gymnasia with 7,692 students, 24 specialized high schools with 8,812 students, and 13 Vocational schools with 6,616 students.
Kosice International School (KEIS) is the first international primary school in eastern Slovakia. It will be an International Baccalaureate (IB) Primary Years Programme (PYP) international school. Opening in September 2020.
Transport

Public transport in Košice is managed by the Public Transport Company of the City of Košice (Dopravný podnik mesta Košice). The municipal mass transit system is the oldest one in present-day Slovakia, with the first horse-car line beginning operation in 1891 (electrified in 1914). Today, the city's public transportation system is composed of buses (in use since the 1950s), trams, and trolleybuses (1993–2014).
The Košice railway station (Železničná stanica Košice) is a rail hub of eastern Slovakia. The city is connected by rail to Prague, Bratislava, Prešov, Čierna nad Tisou, Humenné, Miskolc (Hungary), and Zvolen. There is a broad gauge track from Ukraine, leading to the steel mill southwest of the city. The D1 motorway connects the city to Prešov, and more motorways and roads are planned around the city.
Košice International Airport (Medzinárodné letisko Košice) is located south of the city. Regular direct flights from the airport are available to London Luton and Stansted (from April 2020), Vienna, Warsaw, Düsseldorf, and Prague. Regular flights are provided by Austrian Airlines, Eurowings, LOT Polish Airlines and Wizz Air, and in code-share by Lufthansa. At its peak in the year 2008, it served 590,919 passengers, but the number has since declined.
Sports
The Košice Peace Marathon (Košický maratón mieru), founded in 1924, is the oldest annual marathon in Europe and the third oldest in the entire world, after the Boston Marathon and the Yonkers Marathon. It is run in the historic part of the city and is organized every year on the first Sunday of October.
Ice hockey club HC Košice is one of the most successful Slovak hockey clubs. It plays in Slovakia's highest league, the Extraliga, and has won eight titles in 1995, 1996, 1999, 2009, 2010, 2011, 2014, and 2015; and two titles (1986 and 1988) in the former Czechoslovak Extraliga. Since 2006, their home has been the Steel Arena, which has a capacity of 8,343 spectators. Košice was once home to football club MFK Košice until it folded due to bankruptcy. It was the first club from Slovakia to reach the group stages of the UEFA Champions League and won the domestic league twice (1998 and 1999). Another football club, FC VSS Košice, last played in the 2. Liga (2nd League) in the 2016–17 season, with a new home stadium known as the Košice Football Arena (Košická futbalová Arena (KFA)). It merged with FK Košice-Barca in 2018 to become FC Košice. FC Košice currently plays in the First Football League. Other clubs from the city include Slávia TU Košice, which plays in the second tier, and FC Lokomotíva Košice, which plays in the third tier. Kassai VSC is a fecunct football club that played in the Hungarian league system between 1941 and 1944.
Košice, along with Bratislava, hosted the 2011 and 2019 IIHF World Championship in ice hockey.
Košice became the 2016 European City of Sport by the European Capitals of Sports Association (ACES Europe). The sporting events in 2016 included the International Peace Marathon (Medzinárodný maratón mieru or Košický maratón mieru), several urban runs, a swimming relay contest, the Košice-Tatry-Košice cycling race, the dancesport world championships, the Basketball Euroleague, Volleyball World League, and Water Polo World League.
In film
Filming for the 2025 film Slovak-Austrian film Perla took place in the city.
Twin towns – sister cities

Former twin cities
As a result of the 2022 Russian invasion of Ukraine, the City Council had terminated cooperation with the following cities:
Kaynak: Wikipedia – Košice · CC BY-SA 4.0
