Prešov
Prešov je krajské mesto ležiace v Prešovskom kraji.
Government administration · Slovakia · 0 followers
Overview
Prešov je krajské mesto ležiace v Prešovskom kraji. Prešov je tretím najľudnatejším mestom na Slovensku. Má štyri katastrálne časti: Prešov, Šalgovík, Solivar a Nižná Šebastová. Patrí do košicko-prešovskej aglomerácie a je prirodzeným kultúrnym, hospodárskym, dopravným a administratívnym centrom regiónu Šariš.
Interested in working with us in the future?
Follow to see new jobs and posts in your feed.
No news yet.
About
Prešov je krajské mesto ležiace v Prešovskom kraji. Prešov je tretím najľudnatejším mestom na Slovensku. Má štyri katastrálne časti: Prešov, Šalgovík, Solivar a Nižná Šebastová. Patrí do košicko-prešovskej aglomerácie a je prirodzeným kultúrnym, hospodárskym, dopravným a administratívnym centrom regiónu Šariš.
Kaynak: Wikipedia · CC BY-SA 4.0
Polohopis
Krajské mesto Prešov leží vo východnej časti Slovenska na sútoku riek Torysa a Sekčov v Košickej kotline podcelok Toryská pahorkatina. Obklopujú ho Slanské vrchy z východu a Šarišská vrchovina zo západu. V meste sa križujú cesty I/18 (Poprad – Michalovce), I/68 (smer Stará Ľubovňa), I/20 (smer Košice), diaľnica D1 (Poprad – Košice) a rýchlostná cesta R4 (Svidník – Košice). Prešovom vedie železničná trať Košice – Muszyna, na ktorú sa pripájajú trate do Humenného a Bardejova. Košice ležia 31 km južne, Poprad 70 km západne, Bardejov 32 km severne a Vranov nad Topľou 35 km východne.
Časti mesta
Samosprávne mestské časti. Územné obvody samosprávnych mestských častí:
Obvod číslo 1: Sídlisko III, Sídlisko Mladosť, Rúrky, Kráľova hora
Obvod číslo 2: Sídlisko II, Kalvária, Kamenná baňa, Wilecova hôrka, Borkút, Vydumanec, Cemjata, Kvašná voda
Obvod číslo 3: sever mesta, Mier, Šidlovec, Dúbrava, Surdok, Kúty, Širpo, Nižná Šebastová
Obvod číslo 4: stred mesta – Staré mesto, Táborisko, Sídlisko duklianskych hrdinov
Obvod číslo 5: Solivar, Soľná Baňa, Šváby, Delňa, Tichá Dolina
Obvod číslo 6: južná časť sídliska Sekčov – stavba 1 – 4
Obvod číslo 7: severná časť sídliska Sekčov – stavba 5 – 7, Šalgovík
Katastrálne mestské časti: Prešov, Nižná Šebastová, Solivar, Šalgovík, Cemjata
Ostatné časti: Delňa, Dúbrava, Kalvária, Rúrky, Soľná Baňa, Šarišské Lúky, Širpo, Šidlovec, Táborisko, Teľov, Vydumanec, Borkút, Kúty, Surdok
Sídliská: Duklianskych hrdinov, Mier, Mladosť, Sekčov, Sídlisko II, Sídlisko III, Šváby
Bývalé mestské časti: Haniska (1971 – 1990), Ľubotice (1971 – 1990), Šarišské Lúky (1971 – 1990, od roku 1990 súčasť obce Ľubotice)
V posledných rokoch a v súčasnosti sa realizuje výstavba nových rezidenčných štvrtí a satelitných mestečiek v Prešove a to najmä v mestských častiach Šidlovec, Solivar, Šalgovík, Tichá dolina, či Surdok.
Dejiny

Počiatky osídlenia tohto územia siahajú až do doby kamennej, čo dokazujú aj významné archeologické nálezy nájdené v údolí potoka Delňa. Ďalšie stopy existencie osídlenia územia dnešného Prešova pochádzajú z doby bronzovej, keď tu boli objavené bronzové predmety, keramika, ale aj železný nožík a ihlice. Nález zlatých a strieborných rímskych mincí patrí k veľmi cenným dôkazom o existencii hospodárskych stykov tohto územia s Rímskym impériom. Historicky doložené je aj osídlenie územia Prešova Slovanmi z prelomu 8. a 9. storočia.
Začiatkom 12. storočia bolo toto územie začlenené do uhorského štátu. Prvá písomná zmienka o Prešove sa nachádza v listine kráľa Belu IV. z roku 1247. V tom istom storočí v roku 1299 udelil kráľ Ondrej III. Prešovu mestské výsady, ktoré rozšíril kráľ Ľudovít I. v roku 1374, čím sa mesto Prešov stalo slobodným kráľovským mestom.
V 14. a 15. storočí zaznamenalo mesto mimoriadny hospodársky rozkvet, zakladali sa tu cechy (kožušnícky, kováčsky, krajčírsky, obuvnícky a podobne) a v tom čase tu žilo okolo dvetisíc ľudí zaoberajúcich sa prevažne remeslom. V roku 1455 dostalo mesto od kráľa Ladislava Pohrobka svoj prvý mestský znak. Vďaka hospodárskej prosperite mesta 15. storočie znamenalo aj rozvoj stavebného ruchu, ktoré sa odzrkadlilo na honosnej architektúre meštianskych domov.
Vývoj mesta v 16. a 17. storočí ovplyvnili šíriaca sa reformácia a protihabsburské povstania. Mesto postihli aj živelné pohromy, mor, požiare a jeho úpadok sa prehlboval. Do histórie sa zapísal rok 1687 známy ako prešovské jatky, keď bolo na námestí na výstrahu kruto popravených 24 mešťanov za podporu Imrichovi Tökölimu, vodcovi protihabsburského povstania. K oživeniu mesta došlo koncom 18. a začiatkom 19. storočia, keď sa obyvateľstvo Prešova doplnilo prisťahovalcami z iných miest. Zriadením gréckokatolíckej eparchie v roku 1816 sem začal prichádzať väčší počet Rusínov a koncom 18. storočia sa tu vytvorila aj hebrejská komunita. Veľký hospodársky význam pre mesto mala výroba soli, a preto v 19. storočí bol zastaraný systém ťaženia soli nahradený modernejším rozsiahlym komplexom.
Prehľad významných historických udalostí

4. – 5. stor. – príchod Slovanov na územie Prešova
7. november 1247 – prvá písomná zmienka o Prešove
1299 – udelenie mestských práv uhorským kráľom Ondrejom III.
1412 (80. roky 15. storočia) – Prešov patrí do Pentapolitany (spoločenstvo 5 kráľovských miest – Prešov, Košice, Bardejov, Levoča, Sabinov)
1429 – prvá zmienka o mestskej škole v Prešove
1455 – udelenie práva mesta Prešov usporadúvať výročný trojdňový jarmok od kráľa Ladislava V. Pohrobka
1502 – 1505 – začiatok stavby Dómu sv. Mikuláša
1647 – svätenie Evanjelického a.v. chrámu Svätej Trojice
1667 – Kolégium v Prešove, evanjelické vzdelanostné centrum horného Uhorska, Národná kultúrna pamiatka
1687 – Caraffove jatky, 24 popravených mešťanov
1703 – začiatok najmohutnejšieho protihabsburského povstania na čele s Františkom II. Rákocim
Koniec 18. storočia – príchod prvých Židov do Prešova
1816 – Prešov sa stáva sídlom samostatného gréckokatolíckeho biskupstva
1886, 1887 – veľké ničivé požiare postihujú Prešov
1. novembra 1918 – v popoludňajších hodinách bolo na námestí popravených 41 vojakov a 2 civilisti. Táto udalosť je známa aj ako Prešovská vzbura.
16. 6. 1919 – z balkóna radnice bola vyhlásená Slovenská republika rád
1923 – 1924 – stavba secesnej budovy Bosákovej banky
20.12.1944 - bombardovanie mesta pripomína malý pamätník na Konštantínovej ulici
19. 1. 1945 – oslobodenie Prešova Červenou armádou, koniec 2. svetovej vojny pripomína Pamätník osloboditeľom
1950 – centrum sa stáva mestskou pamiatkovou rezerváciou
1972 – Solivary sa stávajú národnou kultúrnou pamiatkou
2. 7. 1995 – pápež Ján Pavol II. navštívil Prešov
14. 9. 2021 - pápež František navštívil Prešov
Najvyšší predstavitelia mesta
Udelením mestských privilégií v roku 1299 získali Prešovčania právo voliť si svojho richtára. Takýto richtár stelesňoval najvyššiu výkonnú a súdnu moc v meste. Bol volený spomedzi vážených mešťanov obyčajne na jeden rok. Prvým richtárom v meste Prešov, ktorého meno sa zachovalo, bol Hanus zvaný Ogh, ktorý sa v historických prameňoch spomína už v roku 1314. Kompletný zoznam všetkých richtárov Prešova sa však podarilo historikom skompletizovať až od roku 1497. Prvýkrát sa žena stala najvyšším predstaviteľom Prešova roku 2014, kedy sa víťazkou volieb stala Andrea Turčanová. Vo voľbách roku 2018 upevnila svoje postavenie a voľby na primátorku mesta Prešov vyhrala. Vo voľbách v roku 2022 zvíťazil František Oľha.
Vojsko
Prešov mal už v stredoveku významné geografické postavenie, pretože sa rozprestieral na križovatke obchodných ciest a zároveň patril aj do dôležitého obranného systému vznikajúceho uhorského štátu. Tu niekde siahajú počiatky vojska v Prešove, lebo do týchto oblastí prišli maďarské kmene a ich spojenci, ktorými boli vojensko-strážne družiny ázijských etník, aby zakladali strážne osady a pevnosti na obranu vznikajúceho Uhorska pred útokmi nepriateľov. Dodnes sa po nich zachovali mená blízkych kopcov Veľká a Lysá stráž.
Mesto malo vlastnú posádku pravdepodobne už od roku 1374, keď dostalo právo na vybudovanie obranných múrov s baštami a vežami od kráľa Ľudovíta I. Význam vojenskej posádky určite vzrástol aj preto, že mesto Prešov sa v 14. storočí stalo slobodným kráľovským mestom. Na konci 16. storočia počas 15-ročnej vojny s Tureckom muselo mesto vydržiavať početné cisárske vojsko. Od roku 1604, keď vypuklo prvé z celého radu protihabsburských povstaní uhorských stavov, až do roku 1710, keď mesto kapitulovalo pred silným habsburským vojskom, bol Prešov mnohokrát obliehaný rôznymi vojskami povstalcov, ba aj cisárskymi vojskami. Napríklad: Bočkajovi povstalci, vojská generála Basta, povstalci Juraja I. Rákociho, Vešeléniho sprisahanie, kuruckí povstalci, Tököliho povstanie, Prešovské jatky generála Caraffu a povstalci vedení Františkom II. Rákocim. Prešov potom až do roku 1848 rozkvital, lebo nezažil žiadnu vojnu.
Revolučné roky 1848/49 stiahli do víru udalostí nielen slobodné kráľovské mesto Prešov, ale celú krajinu. Vzhľadom na svoju strategickú polohu zažil Prešov počas tohto obdobia niekoľkokrát striedanie vojenských síl Napríklad cisárske vojsko generála Schlicka vystriedala Görgeyho uhorská armáda, túto zakrátko vystriedali rakúske a slovenské dobrovoľnícke jednotky, aby ich zasa vystriedali cisárski vojaci spolu s ruskou armádou. O tom, že vojenský význam Prešova naďalej vzrastal, svedčí aj údaj zo sčítania ľudí z roku 1900, keď zo 14 447 obyvateľov Prešova bolo až 1349 vojakov. Tunajšia vojenská posádka pozostávala z niekoľkých jednotiek spoločnej armády a domobrany, z ktorých najväčší bol 67. cisársky a kráľovský peší pluk. Útrapy prvej svetovej vojny a najmä jej koniec veľmi tragicky zasiahli do života Prešova, lebo 1. novembra 1918 pod vplyvom revolúcie v Budapešti odopreli vojaci 67. pluku a niektorých ďalších menších prešovských útvarov poslušnosť svojim veliteľom a v meste Prešov vyrabovali niektoré obchody. Po príchode vojenských posíl boli vzbúrenci pozatýkaní a napriek tomu, že počas nepokojov nedošlo k žiadnym stratám na životoch, odsúdil štatariálny súd účastníkov vzbury na trest smrti. Ten istý deň 1. novembra 1918 bolo na námestí popravených 41 vojakov a 2 civilisti. Táto udalosť je známa aj ako Prešovská vzbura. Zničujúce pre mesto Prešov bolo aj bombardovanie mesta 20.12.1944.
Náboženstvo
Rímskokatolícka cirkev
Prešov je sídlom rímskokatolíckej konkatedrály svätého Mikuláša. Mesto je súčasť metropolitnej Košickej arcidiecézy.
Gréckokatolícka cirkev
Prešov je sídlom slovenskej gréckokatolíckej metropolie a Prešovskej archieparchie, ktorá bola založená 3. novembra 1815 cisárom Františkom II. (na základe patronátneho práva) a kanonicky erigovaná 22. septembra 1818 rímskym pápežom Piom VII. Dňa 30. januára 2008 bola povýšená na archieparchiu a stala sa zároveň centrom metropolie. Katedrálnym chrámom je chrám svätého Jána Krstiteľa na Hlavnej ulici.
Pravoslávna cirkev
Prešovská pravoslávna eparchia vznikla po druhej svetovej vojne rozdelením Mukačevsko-prešovskej pravoslávnej eparchie. Katedrálny chrám svätého kniežaťa Alexandra Nevského bol postavený v rokoch 1946 – 1950 v tradičnom ruskom štýle.
Evanjelická cirkev a. v.
Prešov je aj sídlom biskupstva Evanjelickej cirkvi a. v.
Náboženské vzdelávanie
V meste sú dve teologické fakulty – Gréckokatolícka teologická fakulta a Pravoslávna bohoslovecká fakulta. Obidve sú súčasťami Prešovskej univerzity v Prešove.
Percentuálny podiel náboženstiev
V sledovanom období medzi rokmi 1880 až 2011 je zreteľný pokles počtu židov, rímskych katolíkov a luteránov. Naopak vidíme nárast počtu ateistov, gréckych katolíkov a nezistených.
Kultúra
Divadlá
Divadlo pre deti CILILING (www.cililing.sk)
Múzeá
Barkányova zbierka judaík – expozícia Múzea židovskej kultúry v Prešovskej synagoge
Galérie
J.D Galéria J.L - exteriérová galéria na Okružnej ulici, znázorňujúca maľby historického Prešova
Knižnice
Univerzitná knižnica Prešovskej univerzity v Prešove
Veda
Unipolab - vedecký park Prešovskej univerzity
Hudba
Vďaka čulému hudobnému životu a úspechom prešovskej hudobnej produkcie si mesto Prešov vyslúžilo prezývku "slovenský Seattle" či "mesto hudby" už dávnejšie, a to hlavne prostredníctvom médií. Mnohí prešovskí hudobníci však nepôsobia len v rámci rodného mesta či regiónu, ale úspechy žnú aj v rámci celého Slovenska, okolitých štátov, či dokonca Európy.
K hudobnému životu mesta, v minulosti i dnes, však neprispieval len počet mainstreamovo úspešných hudobníkov, ale aj viac či menej (ne) známe skupiny a hudobné subkultúry, stabilne pôsobiace v podhubí mesta (žánrovo: metal, punk, alternatívna scéna, gospel, pop-rock, folk, jazz, country), koncertné miestnosti a kluby (Véčko, Bizarre, Christiania, City Club, Stromoradie, Za Siedmimi oknami, Wave, Ester rock club, Netopier, Staré Mexiko, Insomnia), rockové predstavenia kapiel s dlhoročnou tradíciou (Rocková liga, vyše 20. ročníkov, Prešovský študentský Liverpool, 6. ročníkov, Rebrík), ale aj festivaly (Sigortus, Dobrý festival, (t)urbanfest, ImROCK FEST, East Side Music Festival, Festival zlej hudby, Farfest, či Jazz Prešov).
Medzi dôležité podujatia patria aj Dni mesta Prešov, ktoré sa konajú každoročne pri príležitosti osláv prvej písomnej zmienky mesta (k roku 2021, 774. výročie). Súčasťou osláv bývajú open-air koncerty priamo v centre na Hlavnej ulici, pričom sa na ročníkoch vystriedali viacerí hostia domácej i európskej alternatívnej scény. Patrili k nim napr. Deti Picasso (Rusko), Myster Möbius (Francúzsko/Maďarsko), Masfél (Maďarsko), Pražský Výběr II.; Laura a její tygři (Česko), Srečna Mladina (Slovinsko), Squartet (Taliansko), ale aj slovenské skupiny Heľenine oči, Chiki liki tu-a, Arzén, Mango Molas, Alter Ego, Karpatské chrbáty a Komajota.
Stavby

Historické pamiatky
Bližšie informácie v článkoch: Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (H), Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (A – F), Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (J – Z), Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (Nižná Šebastová), Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (Solivar)
Gréckokatolícka katedrála svätého Jána Krstiteľa, v ktorej sa nachádzajú ostatky blažených prešovských mučeníkov bl. Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopka a verná kópia Turínskeho plátna.
Rímskokatolícka Konkatedrála svätého Mikuláša
Pravoslávny katedrálny chrám svätého kniežaťa Alexandra Nevského
Súsošie Panny Márie, Pomocnica kresťanov
Františkánsky kostol svätého Jozefa a františkánsky kláštor
Palác Klobušických - sídlo Krajského súdu
Szirmayiova kúria - sídlo Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity
Wierdtov dom - sídlo krajského pamiatkového úradu
Prešovská kalvária – významná pamiatka z prvej polovice 18. storočia. Stavba začala r. 1721 a ukončená bola okolo 1752. Stavbu viedli jezuiti, ktorí spravovali rímskokatolícku farnosť. Kalvária sa skladá zo 16 barokových kaplniek a kostolíka k úcte sv. Kríža, ktorý je postavený na najvyššom bode.
Židovská synagóga – je v nej expozícia judaík Múzea židovskej kultúry SNM v Bratislave (jedna z najkrajších synagóg na Slovensku)
Neologická synagóga na Konštantínovej ulici
Ústav Sancta Maria - sídlo gymnázia na Konštantínovej ulici
Kumšt – pôvodne bašta, prestavaná na Vodárenskú baštu, židovské múzeum (1929 – 1939), od 1947 v správe Krajského múzea v Prešove
Mlynský náhon a historická mestská elektráreň
Divadlo Alexandra Duchnoviča - Palác Pulských
Kostol sv. Štefana na Hrádku - Soľný hrad (Castrum Salis), Solivar
Vodárenská veža (v súčasnosti vyhliadková veža), Táborisko
Farský kostol Najsvätejšieho mena Ježiš a Mária a kláštor františkánov, Nižná Šebastová
Socha Krista v Rio de Janeiro na Trojici
Šport

Tatran Handball Arena (domovský štadión HT Tatran Prešov)
Ženská hádzanárska hala – Sídlisko II, pri rieke Torysa, neďaleko Kauflandu
Bike Centrum Prešov, Pumptrack a Dirt dráha, Sekčov
Pravidelné podujatia
Akademický Prešov – festival študentského umenia
Turbanfest – festival alternatívnej hudby, divadiel a workshopov
Prešovská hudobná jar (koncerty vážnej hudby)
Zlatý súdok – prehliadka karikaturistov z celého sveta
Soľnobanský jarmok spojený s Medzinárodným dňom múzeí
Festival paličkovanej čipky – medzinárodná účasť paličkárok – trvá 1 týždeň. Prvé dni sú kurzy paličkovanej čipky a ku koncu týždňa je už samotná akcia spojená s predvádzaním paličkovania a predaja všetkého čo súvisí s touto technikou
Prešovský trojičný jarmok a festival skupín historického šermu a remesiel
Farfest – farský festival na sídlisku Sekčov
Pivný festival – jazdecký areál na Sídlisku III
Ki Ci Fras - festival remeselných pivovarov na Stromoradí
Prešovská hudobná jeseň (koncerty vážnej hudby)
JAZZ Prešov – Medzinárodný jazzový festival
Súťaž mladých barmanov a čašníkov – EUROCUP
Prešovský študentský Liverpool – mladé hudobné talenty
Vianočný salón – výstava prešovských výtvarníkov
Hospodárstvo a infraštruktúra

Priemyselné parky
V Prešove sa nachádzajú nasledujúce priemyselné parky a priemyselné zóny:
Cestná doprava
Prešov je spojený diaľnicou D1 smerom na juh s Košicami, smerom na západ s Popradom a Ružomberkom. Dokončenie jej nadväzujúcich úsekov umožňujúcich diaľničné spojenie do Bratislavy a Žiliny je predpokladané v roku 2025. Kvalitné prepojenie s Poľskom cez Svidník a Maďarskom má priniesť rýchlostná cesta R4.
V súčasnosti má Prešov juhozápadný diaľničný obchvat a 1. etapu severného rýchlostného obchvatu. Juhozápadný obchvat Prešova, ktorý bol vo výstavbe od roku 2017 a oficiálne bol otvorený 28. októbra 2021, tvorí časť diaľnice D1 v úseku Prešov - západ a Prešov - juh. V septembri roku 2023 bola otvorená 1. etapa severného obchvatu od križovatky Prešov - západ (Vydumanec) po križovatku Prešov - sever (Dúbrava), ktorá je súčasťou rýchlostnej cesty R4, a ktorej výstavba začala v roku 2019. V roku 2023 sa začala výstavba poslednej 2. etapy severného obchvatu, jej dokončenie sa očakáva v roku 2027. Diaľničný prešovský obchvat po celkovom vybudovaní obíde mesto, odkloní tranzitnú dopravu na všetky smery a prepojí D1 s R4. Začne v križovatke D1 Prešov - juh, pokračovať bude smerom na severozápad, ku križovatke Prešov - západ, tam sa napojí na už sprejazdnené časti diaľnice D1, na tejto križovatke sa napojí R4 na D1.
Cez Prešov prechádzajú medzinárodné trasy európskeho významu E50 a E371, cesty prvej triedy I/18, I/68 a I/20 a cesta druhej triedy 546. V roku 2017 bola dokončená posledná etapa tzv. Nábrežnej komunikácie vrátane rekonštrukcie križovatky pri ZVL, ktorá odľahčila centrum mesta o tranzitnú dopravu.
Mestská hromadná doprava
Mestskú hromadnú dopravu zabezpečuje Dopravný podnik mesta Prešov, a. s., ktorý prevádzkuje spolu 44 liniek pravidelnej mestskej hromadnej dopravy týmito dopravnými prostriedkami:
trolejbusy (linky: 1, 2, 4, 5, 5D, 7, 8, 38)
Zdravotníctvo
Najväčšími poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v Prešove sú tieto štátne aj súkromné zariadenia:
Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov
Analyticko-diagnostické laboratórium a ambulancie (AdLa)
Sofyc Clinic - klinika jednodňovej chirurgie
Gynstar - jednodňová starostlivosť v odbore gynekológia a pôrodníctvo
Okrem týchto zariadení zabezpečujú zdravotnícke služby aj ďalšie menšie polikliniky a zdravotné strediská.
Školstvo

Vysoké školy
Technická univerzita Košice, Fakulta výrobných technológií so sídlom v Prešove
Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove
Ústav sociálnych vied a zdravotníctva bl. P. P. Gojdiča v Prešove Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave
Partnerské mestá
Partnerskými mestami Prešova sú tieto mestá:
Prešovské „Naj“ zaujímavosti
Najstaršia písomná zmienka o Prešove – v listine zo 7. novembra 1247
Najstaršie námestie – Františkánske námestie, existuje už od raného stredoveku
Najstaršia lokalita – Slovenská ulica, existuje už od raného stredoveku
Najstaršia tlačená kniha na Slovensku – latinská učebnica od Lucasa Fabinusa, vytlačená roku 1573 v Prešove
Najvyšší geografický bod – Malkovská hôrka, 481 metrov nad morom
Najnižší geografický bod – koryto rieky Torysa, pod Wilec hôrkou, 230 metrov nad morom
Najväčšia dohľadnosť – na 76 kilometrov vzdialené štíty Vysokých Tatier
Najvyššia vojenská hodnosť – maršal Francúzska, 15. 03. 1758 ju dosiahol prešovský rodák Ladislav Berčéni
Najznámejší barokový maliar – Jakub Bogdani, dvorný maliar anglických kráľov, jeho rodný dom stojí na Hlavnej ulici č. 5
Pozri aj
Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Prešov
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prešov
Externé odkazy

http://www.pamiatky.sk/Content/ZASADY/Presov/PO_PR_Zasady_ochr.pdf Pamiatková rezervácia Prešov
https://www.presov.sk webová stránka mesta Prešov
Informačný systém samosprávy mesta Prešov
Kaynak: Wikipedia – Prešov · CC BY-SA 4.0
Etymology
The first written mention is from 1247 (Theutonici de Epuryes). Several authors derived the name from Hungarian eper (strawberry).
Other alternative names of the city include Preschau (in German), Eperjes (in Hungarian), Preszów (in Polish), Peryeshis (in Romani), Пряшев (Pryashev) (in Russian), Пряшово (Pryashovo) (in Rusyn) and Пряшів (Priashiv) (in Ukrainian).
People from Prešov are traditionally known as koňare which means "horse keepers".
Characteristics

The old town is a showcase of Baroque, Rococo, and Gothic architecture. The historical center is lined with buildings built in these styles. On the outskirts, however, the Soviet influence is clearly evident through the massive concrete panel buildings (paneláky) of the housing estates (sídliská) and specifically the Sekčov housing estate, the largest housing estate in Prešov. More Soviet-style architecture is seen in the government buildings near the city center.
Significant industries in the city include mechanical and electrical engineering companies and the clothing industry. Solivary, the only salt mining and processing company in Slovakia, also operates in the city. The city is the seat of a Greek Catholic metropolitan see and of the primate of the autocephalous Orthodox Church of the Czech Lands and Slovakia.
Many concerts, operas, operettas, and stage plays are performed at the new building of the Jonáš Záborský Theatre (Divadlo Jonáša Záborského), as well as at the older theatre premises.
The city and the region were contenders for European Capital of Culture 2013. The nearby city of Košice was chosen.
Topography
Prešov lies in the eastern part of Slovakia at the confluence of the rivers Torysa and Sekčov in the Košice Basin. It is surrounded by Slanské vrchy from the east and Šarišská vrchovina from the west. Roads I / 18 (Poprad – Michalovce), I / 68 (direction Stará Ľubovňa), I / 20 (direction Košice) intersect in the town and the south-western connection of the D1 motorway (Poprad – Košice) is being built. The Košice – Muszyna railway line leads through Prešov, to which the lines to Humenné and Bardejov connect. Košice lies 36 km (22 mi) south, Poprad 75 km (47 mi) west, Bardejov 41 km (25 mi) north and Vranov nad Topľou 46 km (29 mi) east.
City Districts
Self-governing city districts. Territorial districts of self-governing city districts:
Circuit number 1: Sídlisko III, Sídlisko Mladosť, Rúrky
Circuit number 2: Sídlisko II, Kalvária, pod Kamennou baňou, pod Wilecovou hôrkou, Borkút, Vydumanec, Kvašná voda, Cemjata
Circuit number 3: north of the city, Mier, Šidlovec, Dúbrava, Surdok, Kúty, Širpo, Nižná Šebastová
Circuit number 4: city center – Staré mesto, Táborisko, Sídlisko Duklianskych hrdinov
Circuit number 5: Solivar, Soľná Baňa, Šváby, Delňa, Tichá Dolina
Circuit number 6: southern part of the housing estate Sekčov – building 1–4
Circuit number 7: northern part of the housing estate Sekčov – building 5–7, Šalgovík
Cadastral city district: Prešov, Nižná Šebastová, Solivar, Šalgovík, Cemjata
Other districts: Delňa, Dúbrava, Kalvária, Rúrky, Soľná Baňa, Šarišské Lúky, Širpo, Šidlovec, Táborisko, Teľov, Vydumanec, Borkút, Kúty, Surdok
Housing estates: Sídlisko Duklianskych hrdinov, Mier, Mladosť, Sekčov, Sídlisko II, Sídlisko III, Šváby
Previous city districts: Haniska (1970–1990), Ľubotice (1970–1990), Šarišské Lúky (1970–1990, since 1990 it's a part of the village Ľubotice)
In the last few years and today, the construction of new residential areas and satellite towns in Prešov is being realized, especially in the districts Šidlovec, Solivar, Šalgovík, Tichá dolina, and Surdok.
History

Habitation in the area around Prešov dates as far back as the Paleolithic period. The oldest discovered tools and mammoth bones are 28,000 years old. Continuous settlement dates back to the 8th century.
After the Mongol invasion in 1241, King Béla IV of Hungary invited German colonists to fill the gaps in population. Prešov became a German-speaking settlement, related to the Zipser German and Carpathian German areas, and was elevated to the rank of a royal free town in 1347 by Louis the Great.
In 1412, Prešov helped to create the Pentapolitana, the league of five towns, a trading group. The first record of a school dates from 1429. After the collapse of the old Kingdom of Hungary after the Ottoman invasion of 1526, Prešov became a border city and changed hands several times between two usually rivalrous domains, Habsburg Royal Hungary and Hungarian states normally backed by the Ottomans: the Eastern Hungarian Kingdom, the Principality of Transylvania, and the Principality of Upper Hungary.
Still, Prešov went through an economic boom thanks to trade with the Polish–Lithuanian Commonwealth. In the 16th century, it brought in grape vines from the nearby Tokaj wine region, and was home to German-Hungarian, Polish, and Greek wine merchants. Some of the first books on Tokaj wine were written in German in Prešov.
In 1572, salt mining began in Solivar (at that time a nearby town, now a part of Prešov).
Antun Vrančić, a Croatian prelate, writer, diplomat and Archbishop of Esztergom, died in Prešov in 1573.
Prešov was prominent in the Protestant Reformation. It was at the front line in the 1604–1606 Bocskai uprising, when Imperial Army commander Giorgio Basta retreated to the town after failing to take Košice from the Protestant rebels.
In 1647, the Habsburgs designated it the capital of Sáros County. In late January 1657, Transylvanian Prince George II Rákóczi, a Protestant, invaded Poland with an army of some 25,000, which crossed the Carpathians on the road from Prešov to Krosno.
Military
Prešov already had an important geographical position in the Middle Ages, because it was located at the crossroads of trade routes and also belonged to the important defense system of the emerging Hungarian state. The beginnings of the army in Prešov date back to this area, as Hungarian tribes and their allies, which were military-guard groups of Asian ethnic groups, came to these areas to establish guard settlements and fortresses to defend the emerging Kingdom of Hungary from enemy attacks. To this day, the names of the nearby hills Veľká and Lysá stráž have been preserved.
The city had its own garrison probably since 1374, when it was given the right to build defensive walls with bastions and towers by King Louis I. The importance of the military garrison certainly increased because the city of Prešov became a free royal town in the 14th century. At the end of the 16th century, during the 15-year war with Turkey, the city had to sustain a large imperial army. From 1604, when the first of several anti-Habsburg uprisings of the Hungarian estates broke out, until 1710, when the city capitulated to a strong Habsburg army, Prešov was besieged many times by various insurgent troops, even by imperial troops. For example: Bocskai uprising, General Bast's troops, George I Rákóczi's insurgents, Veshelini's conspiracy, Kuruk's insurgents, Tököli's uprising, General Caraffa's Prešov slaughterhouses, and the insurgents led by Francis II Rákóczi. Prešov then flourished until 1848, because it did not experience any war.
The revolutionary years of 1848–49 pulled not only the free royal city of Prešov, but the whole country into the whirlwind of events. Due to its strategic location, Prešov experienced several changes of military forces during this period. For example, General Schlick's imperial army was replaced by Görgey's Hungarian army, which was soon replaced by Austrian and Slovak volunteer units, which in turn were replaced by imperial soldiers together with the Russian army. The fact that the military importance of Prešov continued to grow is also evidenced by the data from the census of 1900, when out of 14,447 inhabitants of Prešov, there were up to 1,349 soldiers. The local military garrison consisted of several units of the joint army and militia, the largest of which was the 67th Imperial and Royal Infantry Regiment. The hardships of World War I and especially its end tragically affected the life of Prešov, because on 1 November 1918, under the influence of the revolution in Budapest, soldiers of the 67th Regiment and some other smaller units in Prešov refused to obey their commanders and looted some shops in Prešov. After the arrival of military reinforcements, the insurgents were arrested, and even though there were no casualties during the riots, the statistical court sentenced the participants in the uprising to death. On the same day, 1 November 1918, 41 soldiers and 2 civilians were executed in the square. This event is also known as the Prešov Uprising (Prešovská vzbura). The bombing of the city on 20 December 1944 was also devastating for the city of Prešov.
Geography
The municipality lies at an altitude of 296 metres (971 ft) and covers an area of 71.09 km2 (27.45 sq mi) (2025). It is located in north-eastern Slovakia, at the northern reaches of the Košice Basin, at the confluence of the Torysa river with its tributary Sekčov. Mountain ranges nearby include Slanské vrchy (south-east), Šarišská vrchovina (south-west), Bachureň (west), and Čergov (north). The neighbouring city of Košice is 34 km (21 mi) to the south. Prešov is about 50 km (31 mi) south of the Polish border, 60 km (37 mi) north of the Hungarian border and is some 410 km (250 mi) northeast of Bratislava (by road).
Climate
Prešov has a warm humid continental climate, bordering an oceanic climate. Prešov has four distinct seasons and is characterized by a significant variation between somewhat warm summers and slightly cold, snowy winters.
Population
Modern
It has a population of 81,223 people (31 December 2025).
Ethnicity
In year 2021 was 84,824 people by ethnicity 75,844 as Slovak, 6329 as Not found out, 2652 as Rusyn, 918 as Romani, 756 as Czech, 685 as Ukrainian, 395 as Other, 260 as Polish, 248 as Hungarian, 165 as Russian, 119 as German, 65 as Italian, 50 as Vietnamese, 47 as Jewish, 47 as Bulgarian, 39 as French, 34 as English, 32 as Albanian, 28 as Moravian, 27 as Chinese, 25 as Irish, 25 as Croatian, 22 as Canadian, 19 as Greek, 15 as Austrian, 10 as Turkish, 10 as Serbian, 9 as Romanian, 4 as Silesian and 1 as Iranian.
Note on population: The difference values of population numbers in the table "Population statistic" and in the sections "Ethnicity" & "Religion" is caused by the use of various statistical methods.
Religion
In year 2021 was 84,824 people by religion 46,449 from Roman Catholic Church, 16,613 from None, 7449 from Not found out, 7346 from Greek Catholic Church, 3608 from Evangelical Church, 1305 from Eastern Orthodox Church, 268 from Ad hoc movements, 249 from Other, 234 from Church of the Brethren, 217 from Christian Congregations in Slovakia, 206 from Jehovah's Witnesses, 197 from Apostolic Church, 162 from Other and not ascertained christian church, 123 from Calvinist Church, 78 from Paganism and natural spirituality, 77 from Buddhism, 65 from Seventh-day Adventist Church, 51 from Islam, 40 from Jewish community, 28 from United Methodist Church, 25 from Baptists Church, 12 from Hinduism, 9 from Old Catholic Church, 9 from Church of Jesus Christ of Latter-day Saints, 2 from Czechoslovak Hussite Church and 2 from Bahá'i Community.
Historic
In the past, Prešov was a typical multiethnic town where Slovak, Hungarian, German, and Yiddish were spoken.
Before World War II, Prešov was home to a large Jewish population of 4,300 and housed a major Jewish museum. During 1939 and 1940, the Jewish community absorbed a flow of Jewish refugees from German Nazi-occupied Poland, and in 1941, additional deportees from Bratislava. In 1942, a series of deportations of Prešov's Jews to the German Nazi death camps in Poland began. Plaques in the town hall and a memorial in the surviving synagogue record that 6,400 Jews were deported from the town under the Tiso government of the First Slovak Republic. Only 716 Jewish survivors were found in the city and its surroundings when it was liberated by the Soviet Red Army in January 1945.
Religion

Roman Catholic Church
Prešov is the seat of the Roman Co-Cathedral of St. Nicholas. The city is part of the metropolitan Košice Archdiocese.
Greek Catholic Church
Prešov is the seat of the Slovak Greek Catholic metropolis and the Prešov Greek Catholic Archeparchy, which was founded on 3 November 1815, by Emperor Francis II.
Orthodox Church
The Prešov Orthodox Diocese was established after World War II by the division of the Mukachevo-Prešov Orthodox Diocese. The Cathedral of St. Prince Alexander Nevsky was built between 1946 and 1950 in the traditional Russian style.
Evangelical Church of the Augsburg Confession
Prešov is also the seat of the diocese of the Evangelical Church of the Augsburg Confession in Slovakia.
Religious education
There are two theological faculties in the city – the Greek Catholic Theological Faculty and the Orthodox Theological Faculty. Both are part of the University of Prešov.
Religious make-up
The religious makeup in 2011 was 55.8% Roman Catholics, 12.44% people with no religious affiliation, 8.15% Greek Catholics, 4.05% Lutherans, 1.55% Orthodox, 17.16% did not declare any religious affiliation. On the contrary, there was an increase in the number of atheists, Greek Catholics and the unidentified.
Culture

Theaters
Divadlo Alexandra Duchnoviča (Alexander Dukhnovych Theater)
Divadlo Jonáša Záborského (Jonas Záborský Theater)
Divadlo pre deti CILILING (CILILING Children's Theater)
Detské divadlo Babadlo (Babadlo Children's Theater)
Detské divadlo DRaK (DRaK Children's Theater)
Divadelné štúdio na Hlavnej (Theater studio on Hlavná)
Divadlo Erika Németha (Erik Németh Theater)
Prešovské národné divadlo (Prešov National Theater)
Park kultúry a oddychu Čierny orol (Black Eagle Culture and Recreation Park)
Viola - centrum pre umenie (Viola – center for art)
Wave~centrum nezávislej kultúry (Wave~center for independent culture)
Museums
Múzeum rusínskej kultúry SNM (Museum of Ruthenian Culture SNM)
Barkányova zbierka judaík – expozícia Múzea židovskej kultúry v Prešovskej synagoge (Barkány's collection of Judaica – exposition of the Museum of Jewish Culture in the Prešov Synagogue)
Galleries
Galéria v Caraffovej väznici (Caraffa Prison Gallery)
J.D Galéria J.L - exteriérová galéria na Okružnej ulici, znázorňujúca maľby historického Prešova (J.D Galéria J.L – exterior gallery on Okružná street, showing paintings of historical Prešov)
Libraries
Knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove (P. O. Hviezdoslav Library in Prešov)
Štátna vedecká knižnica Prešov (State Scientific Library Prešov)
Univerzitná knižnica Prešovskej univerzity v Prešove (University Library of the University of Prešov)
Science
Krajská hvezdáreň a planetárium (Regional Observatory and Planetarium)
Unipolab - vedecký park Prešovskej univerzity (Unipolab – science park of the University of Prešov)
Music
Thanks to the lively musical life and the success of Prešov's music production, the city of Prešov has earned the nickname "Slovak Seattle" (Slovenský Seattle) or "City of Music" (Mesto hudby) long ago, mainly through the media. However, many musicians from Prešov work not only within their hometown or region, but also reap success in the whole of Slovakia, neighboring countries, or even Europe.
Buildings
Štátna vedecká knižnica (State Scientific Library)
Park kultúry a oddychu (Culture and Recreation Park)
Hvezdáreň a planetárium (Observatory and planetarium)
Fontány a fontánky (Fountains and small fountains)
Nové Divadlo Jonáša Záborského (New Jonáš Záborský Theater)
Historické Divadlo Jonáša Záborského (Historical Jonáš Záborský Theater)
Biely dom (sídlo PSK) (White House (PSK headquarters))
Vyhliadková veža (Lesopark Prešov) (Observation tower (Prešov Forest Park))
Historical monuments
Gréckokatolícka katedrála svätého Jána Krstiteľa (Cathedral of St. John the Baptist, which houses the remains of the Blessed Martyrs of Prešov Bishop Pavel Petr Gojdič and Vasil Hopek and a faithful copy of the Turin Canvas)
Konkatedrála svätého Mikuláša (Co-Cathedral of St. Nicholas)
Pravoslávny katedrálny chrám svätého kniežaťa Alexandra Nevského (Church of St. Alexander Nevsky)
Bosákov dom (banka) (Bosák's house (bank))
Caraffova väznica (galéria) (Caraffa Prison (gallery))
Súsošie Panny Márie, Pomocnica kresťanov (Sculpture of the Immaculate Conception)
Súsošie svätého Róchusa (Sculpture of St. Roch)
Evanjelické kolégium (Evangelical College)
Evanjelický a.v. chrám Svätej Trojice (Evangelical Church of the Augsburg Confession)
Františkánsky kostol svätého Jozefa a františkánsky kláštor (Church of St. Joseph)
Gréckokatolícky biskupský palác (Greek Catholic Episcopal Palace)
Rákócziho palác - sídlo Krajského múzea (Rákóczi Palace – the seat of the Regional Museum)
Palác Klobušických - sídlo Krajského súdu (Klobušický Palace – seat of the Regional Court)
Szyrmayiova kúria - sídlo Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity (Szyrmayi Curia – the seat of the Orthodox Theological Faculty of University of Prešov)
Wierdtov dom - sídlo krajského pamiatkového úradu (Wierdt House – the seat of the regional monument office)
Sports
Football
Prešov is home to one professional football team: 1. FC Tatran Prešov which is the oldest football team in Slovakia.
Ice hockey
The city's ice hockey club is HC Prešov. The home arena of Prešov is the ICE Arena, and it has a capacity of 3600 visitors. Prešov had a hockey team since 1928 (HC Prešov Penguins), but in 2019 it folded.
Handball
The city's handball club is HT Tatran Prešov, which is Slovakia's most popular and currently most successful club. The handball team of Prešov is taking part in the Slovak league and also in the international SEHA League with the best handball teams from the region. Many handball players from this team are also members of the Slovak national handball team.
Other
Tatran Handball Arena (home stadium HT Tatran Prešov)
Women's Handball Hall – Sídlisko II, by the river Torysa, near Kaufland
Bike Center Prešov, Pumptrack and Dirt track, Sekčov
Regular events
Akademický Prešov – festival študentského umenia (Academic Prešov – student art festival)
Turbanfest – festival alternatívnej hudby, divadiel a workshopov (Turbanfest – a festival of alternative music, theaters and workshops)
Prešovská hudobná jar (koncerty vážnej hudby) (Prešov Music Spring (classical music concerts))
Zlatý súdok – prehliadka karikaturistov z celého sveta (Golden Barrel – a show of cartoonists from around the world)
Týždeň slovenských knižníc (Slovak Libraries Week)
Večerný beh Prešovom (Evening run through Prešov)
Tour de Prešov – cyklomaratón (cycling marathon)
Mikulášska nádielka (St. Nicholas' share)
Soľnobanský jarmok spojený s Medzinárodným dňom múzeí (Salt Fair, connected with the International Museum Day)
Festival paličkovanej čipky (The bobbin lace festival – the international participation of bobbins – lasts 1 week. The first days are the courses of bobbin lace and by the end of the week, the event itself is connected with the demonstration of bobbin and the sale of everything related to this technique)
Festival zlej hudby (Bad music festival)
Dni mesta Prešov (Days of the city of Prešov)
Prešovský trojičný jarmok a festival skupín historického šermu a remesiel (Prešov Trinity Fair and festival of historical fencing and craft groups)
Prešovské kultúrne leto (Prešov Cultural Summer)
Pivný festival – jazdecký areál na Sídlisku III (Beer Festival – equestrian complex in Sídlisko III)
Muvina – prehliadka vín (Muvina – wine show)
Prešovské trhy a parkúrové preteky (Prešov markets and parkour races)
Prešovská hudobná jeseň (koncerty vážnej hudby) (Prešov Music Autumn (classical music concerts))
JAZZ Prešov – Medzinárodný jazzový festival (JAZZ Prešov – International Jazz Festival)
Súťaž mladých barmanov a čašníkov – EUROCUP (Young bartenders and waiters competition – EUROCUP)
Economy and infrastructure

Industrial parks
The following industrial parks and industrial zones are located in Prešov:
Priemyselný park IPZ Prešov – Záborské (Industrial park IPZ Prešov – Záborské)
Priemyselný park Záturecká (Záturecká Industrial park)
Priemyselný park Grófske (Grófske Industrial park – under construction)
Priemyselný areál Šalgovík (Šalgovík industrial area)
Priemyselná zóna Budovateľská (Budovateľská Industrial zone)
Priemyselná zóna Širpo (Širpo Industrial zone)
Priemyselná zóna Delňa (Delňa Industrial zone)
Traffic
Prešov is connected by the D1 motorway to the south with Košice, to the west with Poprad and Ružomberok. The completion of its connecting sections enabling motorway connections to Bratislava and Žilina is expected in 2024. A high-quality connection with Poland via Svidník and Hungary is to be provided by the R4 expressway.
Today, Prešov has a southwestern motorway bypass, which has been under construction since 2017 and was officially opened on 28 October 2021. The southwestern bypass of Prešov forms part of the D1 motorway in the section Prešov – west and Prešov – south. Since 2019, the 1st stage of the northern bypass from the Prešov – West (Vydumanec) junction to the Prešov – North (Dúbrava) junction, which will be part of the R4 expressway, has been under construction. After the overall construction, the Prešov motorway bypass will bypass the whole city, divert transit traffic in all directions, and connect the D1 with the R4. It will start at D1 Prešov – South junction, continue towards the northwest, to the Prešov – West junction, where it will connect to the already completed parts of the D1 motorway. At this junction, the R4 will connect to D1. Completion of the construction of the 1st stage (PO west-PO north) of the northern bypass R4 is planned for the summer of 2023, and the 2nd stage (PO north-PO east) is now under the tender with planned opening in 2027.
Healthcare
The largest providers of health care in Prešov are the following public and private facilities:
Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Raimana Prešov (University Hospital with J. A. Raiman Polyclinic Prešov)
Všeobecná nemocnica Oáza (Oáza General Hospital)
Poliklinika ProCare Prešov (Polyclinic ProCare Prešov)
Nemocnica svätej Alžbety (St. Elizabeth Hospital)
Analyticko-diagnostické laboratórium a ambulancie (AdLa) (Analytical-diagnostic laboratory and outpatient clinics)
Sofyc Clinic – klinika jednodňovej chirurgie (Sofyc Clinic – one-day surgery clinic)
Gynstar – jednodňová starostlivosť v odbore gynekológia a pôrodníctvo (Gynstar – one-day care in the field of gynecology and obstetrics)
In addition to these facilities, medical services are also provided by other smaller clinics and health centers.
Education

Institutions of tertiary education in the city are the University of Prešov with 12,600 students, including 867 doctoral students, and the private International Business College ISM Slovakia in Prešov, with 455 students. In addition, the Faculty of Manufacturing Technologies of the Technical University of Košice is based in the city.
There are 15 public primary schools, six private primary schools and two religious primary schools. Overall, they enroll 9,079 pupils. The city's system of secondary education consists of 10 gymnasiums with 3,675 students, 4 specialized high schools with 5,251 students and 11 vocational schools with 5,028 students.
Business
There are several business (shopping) centers in Prešov. EPERIA Shopping Mall has taken its name according to the historic city name Eperies. It is located at the river bank Sekčov, between the "Hobby park" at the west side (with DIY chain store HORNBACH) and STOP SHOP point from south side. Total shopping area of all three units is approximately 140.000 m2 (1,506.95 sq ft). ZOC MAX is also located in Sekčov. NOVUM Shopping Mall in the very heart of city centre with 33.000 m2 (355.21 sq ft) is the second largest. There are also ZOC Koral, Solivaria SC and the nearby Ľubotice Retail Park, with an additional area together of c. 40.000 m2 (430.56 sq ft).
One of the most popular locations in Prešov is Plaza Beach Resort. It is an exotic place in a cozy and calm city area, consisting of a luxury hotel with a restaurant and outside swimming pools. The resort has been built in a Mediterranean style.
Hiking trails
Prešov – Miháľov – Kurimka – Dukla – Iwonicz-Zdrój – Rymanów-Zdrój – Puławy – Tokarnia (778 m) – Kamień (717 m) – Komańcza – Cisna – Ustrzyki Górne – Tarnica – Wołosate
Kaynak: Wikipedia – Prešov · CC BY-SA 4.0
