Žilina
Žilina je krajské a okresné mesto na severnom Slovensku.
Government administration · Slovakia · 0 followers
Overview
Žilina je krajské a okresné mesto na severnom Slovensku. Leží na sútoku riek Váh, Kysuca a Rajčanka.
Interested in working with us in the future?
Follow to see new jobs and posts in your feed.
No news yet.
About
Žilina je krajské a okresné mesto na severnom Slovensku. Leží na sútoku riek Váh, Kysuca a Rajčanka.
Kaynak: Wikipedia · CC BY-SA 4.0
Geografia

Mesto Žilina sa nachádza na sútoku Váhu s Kysucou a Rajčankou (pred ohybom Váhu zo západného smeru na juhozápadný a pred vstupom do centrálneho vysokého územia Západných Karpát), na zemepisnej súradnici 49°13′24.39″S 18°44′21.58″V. Jej rozloha je 80,03 km² a nadmorská výška Mariánskeho námestia (historického centra) je 345 m n. m.
Mesto Žilina spolu s mestskými časťami hraničí s obcami:
na severe: Horný Hričov, Divinka, Divina (s Divinou celkovo 138,95 m)
na juhu: Stráňavy, Višňové, Rosina, Turie, Porúbka, Lietava, Lietavská Lúčka
na západe: Brezany, Hôrky, Bitarová, Ovčiarsko.
Táto správna a územná jednotka je súčasťou okresu Žilina a podľa mesta Žilina je pomenovaná i celá orografická jednotka – Žilinská kotlina. Má tvar pravouhlého trojuholníka s hraničnou líniou Malej Fatry, Kysuckej vrchoviny, Strážovských vrchov, Súľovských vrchov a Javorníkov. Južným pokračovaním Žilinskej kotliny je analogický výbežok Rajeckej kotliny, medzi ktoré je včlenená morfologicky výrazná skupina Skaliek, patriaca k Strážovským vrchom. Zúženým pretiahnutým výčnelkom popri potoku Varínka vybieha Žilinská kotlina až k Terchovej (ako Varínsky výbežok). Žilinská kotlina sa zhoduje v hraničných oblastiach v nadmorskej výške len s Bytčianskou kotlinou a to v nadmorskej výške cez 330 m n. m.
Vodstvo
Katastrálne územie Žiliny patrí pod druhú najväčšiu riečnu sústavu Slovenska. Reliéf povodia Váhu určujú jednotlivé orografické stavebné jednotky. V Strečnianskej úžine dlhej 7 km utvára Váh tri charakteristické vhĺbené meandre (Krivý, Domašín a Gabrišova). Váh po sútoku s Kysucou a Rajčankou opúšťa Žilinskú kotlinu a prerezáva sa do Bytčianskej kotliny, kde vznikla vodná nádrž Hričov. Zdrojom vodnosti povrchových tokov sú predovšetkým dažďové a snehové zrážky. Jarné mesiace apríl a máj sú najvodnatejšie, lebo odvádzajú z pohorí dažďové vody spolu s vodami pri topení snehu. Najmenej vody majú toky koncom leta a začiatkom jesene. V zimnom období je najmenej vody v januári, lebo väčšina zrážok je zachytených v snehovej pokrývke a ľade. Všetky rieky sa vyznačujú extrémnosťou odtoku, keďže v čase dažďov a topenia snehu ich hladina rýchlo stúpa a v období sucha prudko klesá.
Symboly mesta
Erb mesta pozostáva zo štítu, dvojkríža a dvoch hviezd na olivovozelenom podklade. Dvojkríž a hviezdy sú zlaté (resp. žlté). Dvojkríž má byzantský pôvod, vychádzajúci z cyrilo-metodskej tradície. Erb mesta Žilina má vysokú heraldickú hodnotu a patrí medzi najstaršie mestské erby na Slovensku. Prvé vyobrazenie znaku mesta pochádza z roku 1379.
Vlajka mesta je vodorovne rozdelená na horný žltý a dolný zelený pruh. Vľavo hore je umiestnený erb mesta.
Pečať mesta je kruhová. V strede je erb so štítom a dvojkrížom. Okolo pečate sa nachádza latinský nápis SIGILLUM, CIVIUM. DE. ZILINA (doslovne po slovensky: „pečať, občanov zo Žiliny“).
Dejiny

Doba kamenná
Prvý nález zo staršej doby kamennej pochádza z obdobia lovcov mamutov. Kosti mamutov sa našli pri niekdajšom kine Úsvit, v Považskom Chlmci a v bývalej tehelni (medzi Malou Prahou a „Rondlom“). Najstarším dokladom osídlenia sú nálezy v dnešnej mestskej časti Závodie z neskoršej doby kamenej (okolo 20 000 rokov pred Kr.). Našli sa tu kamenné nástroje, oštepy a pazúriky z oblasti dnešného Poľska, čo vysvetľuje sťahovanie ľudí na juh za teplejším podnebím a za zverou.
Ľudia lovili soby či mamuty, ktoré v tom čase žili v oblastiach so studeným podnebím, aké bolo vtedy i v okolí dnešného mesta. Do príchodu ľudí ovládajúcich poľnohospodárstvo (5000 – 4000 pred Kr.) sú poznatky o živote na území Žiliny minimálne. Kmeň ľudí ovládajúcich poľnohospodárstvo, patriaci do tzv. lengyelskej kultúrnej skupiny, sa podľa nálezov usídlil v Brodne, kde bol nájdený sekeromlat a v Žilinskej Lehote, kde sa našli sekerky. Keramika z neskorej doby kamennej, ktorá sa našla v okolí mesta, potvrdzuje jednoznačné osídlenie okolia Žiliny.
Doba bronzová
V strednej Európe trvala doba bronzová v rozmedzí rokov 2 000 – 700 pred Kristom, na Slovensku to bolo okolo 1 800 – 750 pred Kristom. Popolnicové pohrebisko človeka z tohto obdobia sa našlo pri terajšom evanjelickom kostole, kde bolo nájdených 10 hrobov. Ľudia boli pochovávaní žiarovým spôsobom a v hlinených nádobkách (popolniciach) boli okrem popola a kostí i milodary a hrobová keramika. Okrem popolnicových hrobov sa pochovávalo aj do jamkových hrobov a náčelníkov v neskorom období pochovávali pod mohyly. Doba bronzová bola obdobím tzv. lužickej kultúry, ktorej ľudia žili v osadách, pozostávajúcich z niekoľkých obytných a hospodárskych domov. Takéto osady sa nachádzali na Šefranici, Frambore, v Závodí, Brodne, Bánovej a Strážove.
Hradiská
Na obranu proti nepriateľovi si ľudia stavali opevnené hradiská. Boli to veľké priestranstvá, obohnané drevenou ohradou, ktorá bola zosilnená valom z kmeňov a udupanej hliny. Väčšina hradísk bola vybudovaná na vyvýšeninách alebo na miestach chránených vodou. Počas ohrozenia bolo hradisko útočišťom všetkých obyvateľov z okolia a žili tu prevažne roľníci, remeselníci a obchodníci. V každom hradisku žil kmeňový náčelník – vojvoda. Pozostatky hradísk sa nachádzajú aj v okolí Žiliny a boli to obranné, kultúrne, hospodárske i obchodné centrá. Významné hradisko, stojace nad starou obchodnou cestou popri Váhu, sa nachádzalo v Divinke na Veľkom vrchu, kde sa našli zvyšky nádob z vypálenej hliny. Ďalšie významné hradiská boli na Straníku a v Závodí, kde sa zachovali aj pozostatky valov, ktoré ich obkolesovali. Sústreďovala sa v nich remeselná výroba a výmenný obchod.
Obyvateľstvo
Žilina bola až takmer do 70. rokov 19. storočia provinčným mestečkom lokálneho významu, čo zásadne zmenilo až vybudovanie Košicko-bohumínskej železnice v roku 1871. Dobudovaním Považskej železnice tu vznikol významný dopravný uzol, čo podnietilo vznik nových podnikov a výrazný rast mesta. Tomu nasvedčuje nárast počtu obyvateľov, ktorých bolo v roku 1869 iba 2870, v roku 1890 4117, v roku 1910 9166 a v roku 1930 už 17 451. Počet obyvateľov mesta sa postupne zvyšoval a k 31. decembru 1989 dosahoval 97 167. Po referende v nasledujúcom roku sa osamostatnili vtedajšie mestské časti Lietavská Lúčka, Porúbka, Rosina, Teplička nad Váhom, Turie a Višňové, čím sa počet obyvateľov Žiliny znížil na 82 276 na konci roka 1990. V tom období dosahovala populácia mesta rekordných 97 628 obyvateľov. Nárast počtu obyvateľov mesta sa zastavil v roku 1995 na hodnote 86 685, odvtedy ich počet klesá. Na konci roka 2019 malo v meste trvalý pobyt 82 867 obyvateľov.
V Žiline žijú prevažne obyvatelia slovenskej národnosti a počet obyvateľov iných národností je veľmi nízky. Po náboženskej stránke žijú v meste prevažne príslušníci rímskokatolíckej cirkvi. Od roku 2008 je Žilina sídlom rímskokatolíckeho biskupstva.
Etnické zloženie obyvateľstva (podľa údajov z roku 2001)
Náboženské zloženie obyvateľstva (podľa údajov z roku 2001)
Celkový počet obyvateľov podľa mestských častí k 31. decembru 2018 a porovnanie s 31. januárom 2021 a 30. septembrom 2024.
Politika

Mestské zastupiteľstvo
Mestské zastupiteľstvo má 31 poslancov z ôsmich volebných obvodov:
Primátori: Peter Fiabáne (2018); Igor Choma (2010 – 2018); Ivan Harman (2006 – 2010); Ján Slota (1990 – 2006); Vojtech Tvrdý (1938 – 1945)
Kultúra a zaujímavosti

Film
21. novembra 1921 v žilinskom kine Grand Bio Univerzum sa konala premiéra prvého slovenského dlhometrážneho hraného filmu Jánošík bratov Siakeľovcov. Nakrútila ho americko-slovenská spoločnosť Tatra Film Corporation. Film mal aj americkú verziu, ktorá mala premiéru v Chicagu 1. decembra 1921. V roku 1964 sa v Žiline natáčal film Senzi mama s Magdou Vášáryovou v hlavnej úlohe. V súčasnosti je v meste viacero kinosál v OC Mirage a v ZOC Max.
Divadlo
Významnou kultúrnou inštitúciou v meste Žilina je Mestské divadlo, ktorého interiér bol v roku 2003 zásadne zrekonštruovaný. Divadlo sa nachádza na ulici Horný val a 27. marca 2010 tu bola prezentovaná svetová trofej FIFA. Na Kuzmányho ulici sídli ďalšia kultúrna a umelecká organizácia – Bábkové divadlo. Je to repertoárové divadlo so stálym súborom, ktorého hlavným predmetom činnosti je vytváranie podmienok na vznik a šírenie bábkarskej a alternatívnej divadelnej tvorby pre deti a mládež. Bábkové divadlo v Žiline patrí medzi najkrajšie na Slovensku.
Múzeá a galérie
Považská galéria umenia vystavuje umelecké diela autorov z okolia Žiliny, ale aj zo zahraničia a je tu stála expozícia diel Vincenta Hložníka. Považské múzeum v Žiline má sídlo v Budatínskom zámku, kde má zároveň expozície z dejín Žiliny, z archeológie, ale aj ojedinelú drotársku expozíciu. Ďalšie expozície sú na hrade Strečno, v Sobášnom paláci v Bytči, v Terchovej a objekty ľudovej architektúry sa nachádzajú v rázovitej obci Čičmany. Súčasťou Považskej galérie umenia je aj:
Múzeum židovskej kultúry, expozícia judaík
Galéria M locus arte Žilina, Mariánske nám. 10
Knižnice
Krajská knižnica v Žiline (Antona Bernoláka 47)
Univerzitná knižnica Žilinskej univerzity v Žiline (Ulica vysokoškolákov 24)
Hudba
V meste sa nachádza Dom umenia Fatra, kde sa konajú pravidelné hudobné podujatia. V Žiline pôsobia folklórne súbory Rozsutec, Stavbár a Odborárik, ako aj Žilinský miešaný zbor. Na celom Slovensku i v zahraničí je známy žilinský Štátny komorný orchester. Je to jediný orchester „mozartovského typu“ na Slovensku, vznikol roku 1974 v Žiline a vystupoval v mnohých krajinách, odkiaľ si priniesol významné ocenenia. Vytvoril mnoho nahrávok s dielami Vivaldiho, Telemanna, Mozarta, Haydna, Hummela, Verdiho, Respighiho, Martinů, Antonína Dvořáka, J. Straussa, a mnohých českých a slovenských skladateľov. Spolupracoval s hudobnými vydavateľstvami Opus, Donau, Naxos, Brilliant Classics, BMG a iné.
Stavby

Pamiatky
Historické jadro Žiliny je mestskou pamiatkovou rezerváciou. Centrom mesta je štvorcové Mariánske námestie s arkádami po celom obvode a dvomi priľahlými ulicami, ktoré sa začalo formovať v 12. storočí. Na námestí sa nachádza Kostol Obrátenia svätého Pavla s kláštorom, stará budova radnice so zvonkohrou a baroková socha Nepoškvrnenej Panny Márie (Immaculata) z roku 1738, ktorá stojí uprostred námestia. Vybudovaná bola na počesť ukončenia rekatolizácie v meste. Neďaleko námestia stojí Katedrála Najsvätejšej Trojice, vedľa neho Burianova veža.
Budatínsky zámok, hrad na sútoku riek Váh a Kysuca v správe Považského múzea
Rímskokatolícky drevený kostol sv. Juraja v mestskej časti Trnové (jeden z mála drevených kostolov mimo východného Slovenska)
Kostol sv. Štefana Kráľa v časti Rudiny na Závodskej ulici je najstaršia architektonická pamiatka v Žiline.
Kostol sv. Barbory (Františkánsky kostol) z rokov 1723 – 1730 na ulici J. M. Hurbana s mimoriadne cenným barokovým vybavením.
Evanjelický kostol na ulici Martina Rázusa bol postavený v rokoch 1935 – 1936 a stavbu projektoval nestor slovenských architektov Michal Milan Harminc.
Ortodoxná synagóga na Dlabačovej ulici s expozíciou Múzea židovskej kultúry.
Neologická synagóga na ulici J. M. Hurbana od významného architekta moderny, prof. dr. Petra Behrensa.
Pomníky
Socha sv. Cyrila a Metoda na balustráde nad Hlinkovým námestím. Socha bola odhalená v roku 2004 a jej autor je žilinský akademický sochár Ladislav Berák.
Socha Andreja Hlinku – Otca národa na Hlinkovom námestí, autor Ladislav Berák.
Socha Antona Bernoláka od akademického sochára Juraja Brišáka. Dielo bolo vytvorené v roku 2000 a je umiestené na ul. Antona Bernoláka.
Pamätník rtn. Jozefa Gabčíka, kpt. in memoriam, na Závodskej ulici. Autor busty a pomníka je akademický sochár Štefan Pelikán.
Pamätník židovským občanom „Cesta bez návratu“ bol odhalený v roku 2004 a je umiestený na Závodskej ceste blízko kasární. Autormi pamätníka sú Jacob Enyedi a Arieh Klein.
Šport
Pre amatérsky šport ponúka vhodné prostredie Vodné dielo Žilina so svojím okolím. Nachádza sa tu skatepark, jeho hrádza je voľne dostupná na korčuľovanie, beh a cyklistiku, v zime bežecké lyžovanie. Mestská plaváreň celoročne poskytuje olympijský bazén, v blízkosti plavárne sa nachádzajú tenisové kurty.
futbal – v Žiline sa hrá najvyššia futbalová liga, ktorej zástupcom je mestský klub MŠK Žilina. Klub sa v roku 2002 po prvýkrát stal majstrom Slovenska, odvtedy získal tento titul ešte v rokoch 2003, 2004, 2007, 2010, 2012 a 2017
hokej – v Žiline sa hrá Tipos slovenská hokejová liga, ktorej zástupcom je klub Vlci Žilina. V roku 2006 sa klub po prvýkrát stal majstrom Slovenska v T-Com extralige.
kanoistika – Slalom a zjazd na divokej vode. Kluby: Sokol Žilina a AŠK ŽKV Žilina
cyklistika – CyS Žilina - Akadémia Petra Sagana.
plávanie – Mestská krytá plaváreň – s 50 m olympijským bazénom, otvorená v roku 1963.
futsal – DIADORA Futsalová Žirafa liga, neskôr vznikol klub MŠK Žilina Futsal
basketbal – Žilina je účastníkom najvyššej basketbalovej ligy SR.
volejbal mesto Žilina reprezentuje v 1. Lige Mužov VO AC UNIZA ŽIilina a v 1. lige Žien VA Academy UNIZA Žilina.
florbal - mesto reprezentuje klub FBC Grasshoppers AC UNIZA Žilina v Betring extralige mužov a klub ŠK Juventa Žilina v 1. lige mužov.
Doprava
Vďaka svojej polohe je Žilina oddávna križovatkou obchodných ciest a už v roku 1364 uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký dal vybudovať cestu z Košíc na Považie. Zmienka o moste cez Váh pri Budatíne sa datuje do roku 1438. Mesto sa tak rýchlo stalo významným dopravným uzlom, zabezpečujúcim spojenie v smere do Poľska, Česka, na Ukrajinu alebo na juh, Považím na Bratislavu a Rajeckou dolinou do Ponitria.
V Žiline sa stretávajú tri cesty medzinárodného významu E 50, E 75 a E 442. Dôležitú úlohu zohráva mestský okruh, na ktorý sa napájajú všetky hlavné ťahy a ktorý smeruje tranzitnú dopravu mimo centra mesta. Juhozápadným okrajom je vedená diaľnica D1 spájajúca Bratislavu a Košice. Na diaľnicu vedie diaľničný privádzač, ktorý umožňuje napojenie pri Lietavskej Lúčke. Severozápadnou časťou prechádza D3 ponad Vodné dielo Hričov smerom na Čadcu a Poľsko, dokončená v roku 2017. Z diaľnice D3 pri Strážove pokračuje do mesta diaľničný privádzač.
Železničná doprava je v Žiline veľmi frekventovaná, čo spôsobuje križovanie železničných tratí E 42 a E 52, ktoré plnia funkciu medzinárodných magistrál. Železničná stanica Žilina sa nachádza na trase paneurópskeho koridoru č. 5 a najviac rýchlikov premáva na trati z Bratislavy do Košíc. V meste sa križujú trate 120 (Bratislava – Žilina), 126 (Žilina – Rajec), 127 (Žilina – Mosty u Jablunkova) a 180 (Žilina – Košice).
Žilina využíva medzinárodné letisko pri Dolnom Hričove, ktoré bolo spustené do prevádzky v roku 1975. Dĺžka pristávacej plochy je 1 200 m a je využívané Žilinskou univerzitou a na privátne lety, nakoľko pravidelné linky letisko neprevádzkuje.
Mestská doprava bola zavedená v roku 1949 a v roku 1994 začala pravidelná trolejbusová premávka. (pozri Trolejbusová doprava v Žiline)
Od 29. marca 2019 v meste funguje systém zdieľaných bicyklov, nazývaný BikeKIA. Má 20 stanovíšť, na ktorých je k dispozícii 120 bicyklov.
Školstvo

V Žiline sa nachádza Žilinská univerzita, ktorá má sedem fakúlt a bola založená v roku 1953. V meste pôsobí 5 gymnázií a 16 stredných odborných škôl a učilíšť. Významnou školou je Konzervatórium v Žiline, ktoré je jedno z najväčších na Slovensku. Mesto zriaďuje 18 základných škôl. V Žiline sa nachádza centrála pre Inštitút jazykov a vzdelávania, n. o., ktorý riadi 31 pobočiek v rámci Slovenska.
Hospodárstvo

Rozvoj mesta po druhej svetovej vojne
Po roku 1945 nastalo ďalšie významné obdobie v architektonicko-urbanistickom rozvoji mesta. Boli postavené stavby, ktoré nesú pečať svojho obdobia: Dom odborov (Ferdinand Čapka, 1962), Mestská krytá plaváreň (J. Cimerman, A. Stolárik, 1963), Hotel Slovakia (Stanislav Toman, Oto Sedlák, 1981), Prior – teraz Tesco (1975), športová hala (Ľudovít Kupkovič, 1986), Dom techniky (Ferdinand Čapka, 1970), budova VÚB (Ferdinand Čapka, 1979), Váhostav (Ferdinand Čapka), administratívne budovy bývalých podnikov VÚRAL (Ján Solovic, Viliam Šlopek, 1970), Oceľové konštrukcie – teraz obvodný úrad (1986), Stredoslovenské stavby – teraz daňový úrad (1981), administratívna budova PCHZ, budova pošty na Vlčincoch (Jozef Struhař) a iné.
Budovanie priemyslu sa v druhej polovici 20. storočia – po roku 1950, stáva ďalším aktérom rozvoja mesta. Výrazné spriemyselňovanie Žiliny nastáva hlavne od polovice päťdesiatych rokov. Priemysel sa orientuje najmä na územie medzi Rajčankou a Rajeckou cestou. V tomto období boli vybudované podniky Váhostav, Pozemné stavby, Žilinské mliekarne, Závody valivých ložísk a iné, ďalšie závody (Avia, Tepláreň a iné) boli vybudované vo východnej časti mesta, v blízkosti železničnej trate Žilina – Košice. S rozvojom priemyslu a následne pracovných príležitostí mesto zaznamenáva aj dynamický rast obyvateľstva, ktorých malo v roku 1950 31 590.
V rokoch 1954 – 1970 sa vybudoval nový mestský obvod Hliny I – VIII a charakteristickým Bulvárom (Ul. Antona Bernoláka) s počtom obyvateľov 15 000 (Hliny I – II Čapka, Bauer – Hliny II – VIII Čapka – Hliny VIII Ivan Meliš). Od roku 1970 sa budovalo samostatné sídlisko Vlčince I – IV s takmer 20 000 obyvateľmi, od roku 1980 sídlisko Solinky (15 000 obyvateľov) a od roku 1987 sídlisko Hájik (8 000 obyvateľov). Rozvoj individuálnej bytovej výstavby (rodinné domy) pokračuje najmä medzi Solinkami a Bytčicou a medzi Budatínom a Zádubním.
Osobnosti
Čestné občianstvo
Je najvyššie vyznamenanie udeľované osobám, ktoré sa obzvlášť významným spôsobom zaslúžili o rozvoj mesta Žilina.
Partnerské mestá
Žilina má k 1. 1. 2016 celkovo 11 partnerských miest:
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žilina
Externé odkazy
Informačný systém samosprávy mesta Žilina Archivované 2022-01-07 na Wayback Machine
Informačný portál mesta Žilina Archivované 2014-05-19 na Wayback Machine
dielo vytlačené v Žiline v tlačiarni Jána Dana: Dvanáct Přemyslowáni Duchownich, w nichž se obsahuji Modlitby wšechněm Křesťanům užitečné a potěšitelné. Žilina: Jan Dadan, 1686. 303 s. – dostupné v Digitálnej knižnici UKB
Zdroje

ŠIMKO, Peter. Žilina: zoznámte sa s mestom. Žilina : Knižné centrum, 2006. ISBN 8080642516. S. 79.
HALAJ, Dušan; MARSINA, Richard; BADIK, Milan, et al Žilina dejiny a prítomnosť. Martin : Osveta, 1975. (Edícia Považie.)
Krušinský, Gustáv; Miroslav Pfliegel (1990), Premeny Žiliny, Martin: Osveta, ISBN 8021701951, http://books.google.sk/books?id=UJ99AAAAMAAJ&q=Premeny+%C5%BDiliny&dq=Premeny+%C5%BDiliny&hl=sk&sa=X&ei=fPABUtiqB4nBswbAooGwDQ&ved=0CDIQ6AEwAA, dost. 2013-08-07
Kaynak: Wikipedia – Žilina · CC BY-SA 4.0
Etymology
The name is derived from Slavic/Slovak word žila - a "(river) vein". Žilina means "a place with many watercourses". Alternatively, it is a secondary name derived from Žilinka river or from the name of the local people, Žilín/Žiliňane.
History

The area around today's Žilina was inhabited in the late Stone Age (about 20,000 BC). In the 5th century, Slavs started to move into the area. However, the first written reference to Žilina was in 1208 as terra de Selinan. From the second half of the 10th century until 1918, it was part of the Kingdom of Hungary.
In the middle of the 13th century, terra Sylna was the property of the Cseszneky de Milvány family. The city started to develop around 1300, and, according to records in 1312, it was already a town. In 1321, King Charles I made Žilina a free royal town. On 7 May 1381, King Louis I issued Privilegium pro Slavis, which made the Slav inhabitants equal to the Germans by allocating half of the seats at the city council to Slavs. The town was burned in 1431 by the Hussites.
During the 17th century, Žilina gained a position as a center of manufacturing, trade, and education, and, during the Baroque age, many monasteries and churches, as well as the Budatín Castle, were built. In the Revolutions of 1848, Slovak volunteers, part of the Imperial Army, won a battle near the city against Hungarian honveds and gardists.
The city boomed in the second half of the 19th century as new railway tracks were built: the Kassa Oderberg Railway was finished in 1872 and the railway to Bratislava (Pozsony in Hungarian) in 1883, and new factories started to spring up, such as the drapery factory Slovena (1891) and the Považie chemical works (1892).
It was one of the first municipalities to sign the Martin Declaration (30 October 1918), and until March 1919, it was the seat of the Slovak government. On 6 October 1938, shortly after the Munich Agreement, the autonomy of Slovakia within Czechoslovakia was declared in Žilina.
During the Holocaust in Slovakia, tens of thousands of Jews were deported from Žilina. Žilina was captured on 30 April 1945 by Czechoslovak and Soviet troops of the 4th Ukrainian Front, after which it again became part of Czechoslovakia.
Geography
The municipality lies at an altitude of 378 metres (1,240 ft) and covers an area of 80.02 km2 (30.90 sq mi) (2025). It is located in the Upper Váh region (Slovak: Horné Považie) at the confluence of three rivers: Váh, flowing from the east into the south-west, Kysuca, flowing from the north and Rajčanka rivers from the south, in the Žilina Basin. The city is surrounded by these mountain ranges: Malá Fatra, Súľovské vrchy, Javorníky and Kysucká vrchovina. Protected areas nearby include the Strážov Mountains Protected Landscape Area, the Kysuce Protected Landscape Area, and the Malá Fatra National Park. There are two hydroelectric dams on the Váh river around Žilina: the Žilina dam in the east and the Hričov dam in the west.
Climate
Žilina lies in the north temperate zone and has a continental climate with four distinct seasons. It is characterized by a significant variation between hot summers and cold, snowy winters. The average temperature in July is 18 °C (64 °F), in January, −4 °C (25 °F). The average annual rainfall is 600–700 mm (23.6–27.6 in); most of the rainfall occurs in June and in the first half of July. Snow cover lasts from 60 to 80 days per year.
Symbol
The coat of arms of Žilina is a golden double-cross (so-called cross of Lorraine) with roots and two golden stars on an olive-green background. The double-cross is of Byzantine origin and stems from Cyrillic-methodic tradition. This is one of the oldest municipal coats of arms, not only in Slovakia, but in Europe. It has been used as the city's symbol since 1378.
Population
It has a population of 79,873 people (31 December 2025).
Ethnicity
In year 2021 was 82,656 people by ethnicity 76,643 as Slovak, 4840 as Not found out, 1284 as Czech, 405 as Other, 174 as Romani, 163 as Russian, 158 as Hungarian, 137 as Rusyn, 133 as Ukrainian, 106 as Polish, 104 as German, 83 as Korean, 64 as Moravian, 46 as Chinese, 39 as Jewish, 34 as Vietnamese, 34 as Italian, 27 as French, 24 as Serbian, 23 as Bulgarian, 22 as Croatian, 22 as English, 16 as Irish, 16 as Canadian, 16 as Albanian, 12 as Austrian, 11 as Turkish, 8 as Silesian, 6 as Romanian, 6 as Greek and 1 as Iranian.
Note on population: The difference values of population numbers in the table "Population statistic" and in the sections "Ethnicity" & "Religion" is caused by the use of various statistical methods.
Religion
In year 2021 was 82,656 people by religion 47,819 from Roman Catholic Church, 24,034 from None, 5643 from Not found out, 2339 from Evangelical Church, 548 from Greek Catholic Church, 339 from Christian Congregations in Slovakia, 325 from Other, 291 from Ad hoc movements, 263 from Other and not ascertained christian church, 175 from Eastern Orthodox Church, 156 from Buddhism, 148 from Jehovah's Witnesses, 111 from Church of the Brethren, 108 from Calvinist Church, 91 from Paganism and natural spirituality, 49 from Islam, 32 from Apostolic Church, 31 from Seventh-day Adventist Church, 28 from Jewish community, 27 from Old Catholic Church, 23 from United Methodist Church, 21 from Baptists Church, 20 from Hinduism, 18 from Church of Jesus Christ of Latter-day Saints, 13 from Czechoslovak Hussite Church and 4 from Bahá'i Community.
Economy
Žilina is the main industrial hub of the upper Váh river basin region, with a fast-growing economy as north-west Slovakia's business center with large retail and construction sectors.
By far the biggest and most important employer is the Korean car maker Kia Motors. By 2009, the plant produced 300,000 cars a year and had up to 3,000 employees. Kia Motors' direct investment in the Žilina car plant amounts to over 1.5 billion USD. In 2009, the Žilina car plant produced Kia Cee'd, Kia Sportage, and Hyundai ix35 car models. Kia Motors is further upgrading its capacity to be ready to produce engines for a sister company, Hyundai, located at Nošovice in the Czech Republic with a planned investment of US$200 million.
Žilina is also the seat of the biggest Slovak construction and transportation engineering company, Vahostav. The chemical industry is represented by Považské chemické závody and Tento, a paper mill company. Siemens Mobility also has an engineering center in Žilina.
Main sights

The historical center of the city, reconstructed in the early 1990s, is protected as a city monument reserve (Slovak: Mestská pamiatková rezervácia). It is centered on the Mariánske námestie and Andrej Hlinka squares. The Mariánske námestie square has 106 arcade passages and 44 burgher houses along the whole square. It is dominated by the Church of St. Paul the Apostle, the old building of the city council, and the baroque statue of the Virgin Mary. Nearby is the Church of the Holy Trinity, a sacral building built around 1400, which is since February 2008 the cathedral of the Diocese of Žilina.
The Church of Saint Stephen the King (Slovak: Kostol Sv. Štefana kráľa) is the oldest architectural relic of town Zilina, located just 1 kilometre (0.6 miles) southwest from the center. It is one of the first Romanesque churches in Slovakia, dating back to the years 1200–1250, according to the experts. The legend goes that the Hungarian King István I himself ordered to build it. Valuable is the inner decoration of the church. Wall paintings originate from approximately 1260; in 1950, they were discovered and later on restored by the Žilina fine artist Mojmír Vlkoláček. Nowadays, it is a popular place for wedding ceremonies.
Other landmarks around the city include:
Budatín Castle, housing Považie Museum with its tinker trade exhibition
The wooden Roman Catholic church of St. George in the Trnové section (one of the few outside north-eastern Slovakia)
The Orthodox synagogue, which now houses the Museum of Jewish culture
The New Synagogue, now a cultural centre
The city is a starting point for various locations of western and eastern Slovakia, including hiking trails into the Lesser Fatra and Greater Fatra mountains. Other locations of interest include Bojnice Castle, Strečno, Orava region, and the villages of Čičmany and Vlkolínec.
Culture
Žilina hosts several cultural institutions:
Mestské divadlo Žilina (Žilina City Theater)
Rosenfeld Palace (Žilina city cultural centre Rosenfeld Palace)
Považská galéria umenia v Žiline (Považie galerie of contemporary art)
Považské múzeum (Považie museum), situated in the Budatín castle, but also running Strečno castle, Palace in Bytča,
open-air museum Čičmany, and manor-house in Divinka
Bábkové divadlo Žilina (Žilina Puppet Theatre)
Múzeum židovskej kultúry (Museum of Jewish culture)
Štátny komorný orchester Žilina (Slovak Sinfonietta Žilina)
Krajská knižnica v Žiline (Regional Library in Žilina)
Stanica Žilina-Záriečie (Cultural Center Stanica)
Nová synagóga Žilina (New Synagogue Žilina)
Žilina is also home to two multi-3D digital theaters, in Mirage Shopping Centre - Ster Century Cinemas and Cinemax MAX in Max Shopping Centre OC Max Solinky.
Allegretto Žilina – International Music Festival
Sport
Football (soccer) club MŠK Žilina plays in the top Slovak division Slovak First Football League and is one of the most successful teams in recent years, having won five domestic titles and been runners-up three times between 2001 and 2010. The team's colors are yellow and green, taken from the city's flag. Home games are played at the Stadium Pod Dubňom, which is situated at the edge of the city center in the neighborhood of the ice hockey stadium. They played in the 2010-11 UEFA Champions League in the group stage for the first time in their history.
Ice hockey club MsHK Žilina plays in the Slovak Extraliga. They have won one domestic title so far.
Slovak professional road bicycle racer for World Tour team Bora-Hansgrohe, three-time world champion Peter Sagan, was born in Žilina in 1990, and is considered one of cycling's most promising young talents, having earned many prestigious victories in his early twenties. He was the winner of the points classification in the Tour de France from 2012 to 2016; as a result, Sagan became the first rider to win the classification in his first five attempts. In 2015, he was also the first Slovak cyclist to win the UCI Road World Championships.
Government

The city is governed by a mayor (Slovak: primátor) and a city council (Slovak: mestské zastupiteľstvo). The mayor is the head of the city and its chief executive, with a four-year term of office. The current mayor is Peter Fiabáne. The council is the city's legislative body, with 31 councillors. The last municipal election was held in 2014, and councillors are elected to four-year terms, concurrent with the mayor's. Žilina is divided into eight electoral districts, consisting of the following neighborhoods:
Staré mesto, Hliny I-IV, Hliny VIII (5 councillors)
Bytčica, Rosinky, Trnové, Mojšová Lúčka (2 councillors)
Závodie, Bánová, Strážov, Žilinská Lehota (2 councillors)
Budatín, Považský Chlmec, Vranie, Brodno, Zádubnie, Zástranie (3 councillors)
Žilina is the capital of one of eight considerably autonomous Regions of Slovakia. It is also the capital of a smaller district. The Žilina District (Slovak: okres Žilina) is nested within the Žilina Region.
The city also hosts a regional branch of the National Bank of Slovakia.
Education

The city is home to the University of Žilina, which has seven faculties and 12,402 students, including 625 doctoral students.
There are 18 public primary schools, one private primary school, and three church primary schools. Overall, they enroll 7,484 pupils. The city's system of secondary education (some middle schools and all high schools) consists of eight gymnasia with 3,514 students, ten specialized high schools with 3,696 students, and nine vocational schools with 4,870 students.
Transport

The city is an important international road junction, and Žilina railway station is a major rail junction.
Roads and railways connect the city with Bratislava and Prievidza in the south, Čadca in the north, and Martin in the east. The construction of the D1, and D3 motorways and their feeders continues towards Žilina.
The city is also served by international Žilina Airport, which is about 10 kilometres (6 miles) away from the city center.
Public transport within the city is operated by DPMZ and consists of buses (since 1949) and trolleybuses (since 1994).
Night bus services started in Žilina in 1970 with the introduction of one route, the 50, which continues to operate as the sole night bus in the city, operating from 22:55 to 04:22. Route 50 makes a circuitous route of all major residential areas, and includes a stop at Železničná stanica, the principal railway station.
Kaynak: Wikipedia – Žilina · CC BY-SA 4.0
